Bratislava 15. septembra (TK KBS) Prinášame plné znenie príhovoru košického arcibiskupa metropolitu a predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernarda Bobera, ktoré predniesol počas ceremónie odhalenia súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda v Bratislave.
-
Vaša Eminencia, Excelencie, v úvode oslovení ctení páni vážené dámy, milí bratia a sestry. Včera uplynuli presne dva roky, čo v záhrade Prezidentského paláca v Bratislave zazneli z úst pápeža tieto slová:„Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Tie môžete načerpať z veľkolepých životov svätých Cyrila a Metoda...“
Svätý Otec František nám pripomenul, že títo dvaja vzdelanci a duchovní učitelia, boli otvorení každému a hľadali spoločenstvo so všetkými. My však dnes viac ako inokedy vnímame okolo seba skôr uzavretosť jednotlivcov aj skupín a namiesto kultúry prijatia, budujeme múry nevraživosti a rozdelenia. Ak máme nadviazať na odkaz týchto veľkých mužov viery, ak si chceme dnes nielen pripomínať slová pápeža, ale ich aj začať uskutočňovať vo svojich životoch, potrebujeme sa nanovo rozhodnúť pre misiu v Cirkvi a v spoločnosti – byť svedkami jednoty. Jednota nie je výrazom uniformnosti, práve naopak – je znakom rozdielností, ktoré jedine oživujúci Duch môže zosúladiť.
Naša ústava nás zaväzuje budovať túto krajinu na dedičstve svätých Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Oni spontánne, prirodzeným spôsobom blízkym človeku šírili kultúru slova, evanjelium – radostnú zvesť. Zakorenení v tejto pravej láske pomáhali ľuďom okolo seba rásť a ukazovali im cestu skutočnej sebarealizácie. Vytvárali komunity, ktoré boli prospešné pre celú spoločnosť. Kresťanská vízia spoločnosti nepramení z uzurpovania si moci a postavenia, ale zo služby blížnym v rešpektovaní jedinečnosti a veľkosti každého jednotlivca.
Svätí Cyril, Metod a Gorazd boli muži, ktorí sa rozhodli dať svoje životy do služby iných pre dobro celku. Nezviditeľňovali seba, nenárokovali si uznanie, len ponúkali to, čo sami dostali ako dar – múdrosť prameniacu z lásky k Bohu. Tá, očistená utrpením a prenasledovaním, mala moc dotýkať sa sŕdc ľudí a pozdvihovať ich mysle.
Čoskoro kardinál Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár, požehná súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda, na ktorých akoby bolo možné pozorovať črty kontemplácie, vyjadrujúce tajomstvo prežívanej a odovzdávanej viery. Prajem si, aby to pre nás nebolo iba gesto akejsi vonkajškovosti, ale vedomý úkon vďačnosti za dedičstvo a prevzatie odkazu.
Pápež Ján Pavol II. nám počas svojej návštevy Slovenska presne pred dvadsiatimi rokmi povedal: „Napokon s pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ. Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.“
Ďakujem J.E. kard. Pietrovi Parolinimu, že prišiel medzi nás a naplní zámer, ktorému požehnal už Svätý Otec František. Nech nám trojica týchto svedkov viery pomáha zosúlaďovať rozdielnosti.
Povstaňme a spojme sa v modlitbe slovami Žalmistu, aby sme prijali Pánovo požehnanie a jeho milosrdenstvo a láska nech sa pre nás stanú oporou.
Žalm 117
Chváľte Pána, všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia;
lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám
a pravda Pánova trvá naveky.
Prosebná modlitba
(výzvu predniesol arcibiskup Bober/jednotlivé prosby predniesli Ján Lorinc, Margita Lorincová a Tomáš Tokoš)
Bratia a sestry, príklad svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda nás pozýva k slobode v nasledovaní Ježiša Krista. Prosme, aby jeho slovo v nás rástlo, dozrievalo a prinášalo hojné ovocie.
1. Myslíme na naše deti, na radosti i starosti, ktoré nám prinášajú. Zachovaj v nich otvorenosť, radosť z poznania a napredovania. Pomôž ich rodičom, učiteľom a všetkým, ktorí mladých ľudí vychovávajú a vzdelávajú, aby im ponúkli trvalé základy pre život a novú nádej.
2. Myslíme na ľudí v zrelom veku, na ich prácu, námahu a starosti. Chráň ich pred stratou zmyslu života a pred vyhorením. Dopraj im sebadôveru a radosť. Pomôž im prispôsobiť sa novým výzvam, ale aj s odvahou brániť pravé hodnoty.
3. Myslíme na starších ľudí medzi nami, na všetkých, ktorí vidia, že ich sily ubúdajú, a cítia sa neraz ako zbytoční. Ukáž im, kde sú nenahraditeľne potrební, keď môžu pomôcť iným svojimi skúsenosťami, radami a príkladom trpezlivosti. Pomôž im tešiť sa zo života a využívať čas, ktorý im je daný, s vďačnosťou.