Niger 9. augusta (VaticanNews) Kríza v Nigeri pokračuje. Po júlovom prevrate je prezident vo väzbe a moci sa chopila vojenská junta. Hoci lehota na obnovenie legitímnej moci stanovená v ultimáte ECOWAS uplynula, nie je jasné, či sa jej členovia rozhodnú pre vojenský zásah. Biskupi z nigerských susedov Burkiny Faso a Nigérie sa postavili proti vojenskému zásahu.
Niger je jednou z najchudobnejších krajín sveta, vysvetľuje pre Vatikánsky rozhlas expert na Afriku Enrico Casale. V posledných rokoch bol kľúčovým partnerom Západu v regióne Sahel, najmä po prevratoch v Mali a Burkine Faso.V hre je však aj silná hra záujmov, keďže v Nigeri sa nachádzajú jedny z najväčších uránových baní na svete, upozorňuje Casale.
„Junta sa pripravuje na možný útok.Už uzavrela vzdušný priestor nad krajinou. Nie som presvedčený, že vojenský zásah západoafrických krajín môže viesť k riešeniu. Pravdepodobnejšie je riešenie prostredníctvom diplomatického tlaku - zo strany členov Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov, ale aj zo strany Európskej únie, Spojených štátov a Africkej únie. Neverím, že ďalší vojenský zásah v regióne, ktorý je už teraz nestabilný a zažíva džihádistický tlak, môže priniesť niečo dobré. Aj keď podľa môjho názoru je intervencia možná," hovorí expert.
„Ak si pozriete oficiálne komuniké junty, dočítate sa, že dôvodom prevratu je potreba obnoviť vnútornú bezpečnosť a oživiť hospodárstvo.To všetko sú reči nadnesené, v skutočnosti ide o oveľa prízemnejšie dôvody. Hovorí sa, že tí vojenskí dôstojníci, ktorí sa chopili moci, boli na zozname ľudí, ktorí mali byť prepustení. Preto sa chopili moci, aby si zachránili svoj vplyv.Je jasné, že Mohamed Bazoum je legitímny prezident, pretože jeho legitimita vyplýva z platných volieb," dodáva.