Vatikán 7. augusta (VaticanNews) Počas spiatočného letu z Lisabonu pápež František novinárom vysvetlil, prečo sa rozhodol modliť vo fatimskej svätyni v tichu a prečo radšej zanechal pripravené prejavy, keď sa stretol s mladými ľuďmi. Zopakoval postoj „nulovej tolerancie“ voči zneužívaniu detí. Vysvetľuje dôvody svojej cesty do Marseille. Opakuje, že Cirkev je otvorená pre všetkých, aj pre tých, ktorí nemôžu prijať niektoré sviatosti. O svojom zdraví hovorí, že je v poriadku.
Riaditeľ Tlačovej kancelárie Svätej stolice Matteo Bruni vyzval novinárov, aby položili svoje otázky pápežovi Františkovi, ale najprv dal mikrofón jemu samému. Pápež sa novinárom krátko poďakoval za ich spravodajstvo o práve skončených Svetových dňoch mládeže a poprial „všetko najlepšie“ Rite Cruzovej, jednej z novinárok prítomných na palube lietadla.
Nasleduje pracovný prepis a preklad tlačovej konferencie do slovenčiny.
Otázka: Aura Maria Vistas Miguel - RÁDIO RENASCENÇA
Vaša Svätosť, v prvom rade Vám ďakujem za návštevu Portugalska. Už teraz ju všetci považujú za úspešnú. Všetci sú veľmi spokojní. Ďakujem vám, že ste prišli. Stretla som jedného dôležitého policajného náčelníka, ktorý mi povedal, že ešte nikdy nevidel taký poslušný a pokojný dav. Bolo to krásne. Moja otázka sa týka Fatimy. Vieme, že ste tam išli a v tichosti ste sa modlili v malej kaplnke. Ale bolo tam jedno veľké očakávanie, že práve na mieste, kde Panna Mária žiadala o modlitbu za ukončenie vojny (a my sme, žiaľ, momentálne vo vojne), Svätý Otec sa bude verejne modliť za mier. Včera ráno sa na Vás vo Fatime upierali oči celého sveta. Prečo ste to neurobili?
Pápež František: Modlil som sa. Modlil som sa k Panne Márii a modlil som sa za mier. Nerobil som tomu reklamu, ale modlil som sa. A túto modlitbu za pokoj musíme neustále opakovať. Ona o to prosila počas prvej svetovej vojny. A tentoraz som ja prosil Pannu Máriu a modlil som sa. Ale nerobil som tomu reklamu.
Otázka: João Francisco Gonçalves Gomes - OBSERVADOR
Vo februári tohto roku bola zverejnená správa o realite zneužívania v Portugalsku, ktorého obeťami sa v posledných desaťročiach stalo takmer 5 tisíc detí. Pýtam sa vás: ste informovaní o tejto správe doručenej biskupom? Čo by sa podľa Vás malo stať s biskupmi, ktorí vedeli o prípadoch zneužívania a neoznámili ich úradom?
Pápež František: Ako všetci viete, veľmi dôverným spôsobom som prijal skupinu ľudí, ktorí boli zneužití. Ako vždy v takýchto prípadoch, aj teraz sme hovorili o tejto nákaze, o tejto strašnej nákaze. V Cirkvi sme sa správali viac-menej rovnako, ako sa v súčasnosti správame v rodinách a v susedstvách: zakrývame... Odhaduje sa, že 42 % zneužívania sa odohráva v rodinách alebo v susedstvách. Stále musíme dozrievať a pomáhať tieto veci odhaľovať. Od bostonského škandálu si Cirkev uvedomila, že nemožno ísť náhodnými cestami, ale že treba chytiť býka za rohy. Pred dva a pol rokom sa konalo stretnutie predsedov biskupských konferencií, na ktorom boli poskytnuté aj oficiálne štatistiky o zneužívaní. A je to vážne, situácia je veľmi vážna. V Cirkvi neustále používame frázu: „nulová tolerancia, nulová tolerancia“. A pastieri, ktorí nejakým spôsobom doteraz neprevzali zodpovednosť za toto nezodpovedné konanie, tak musia urobiť... Svet zneužívania je veľmi krutý a vyzývam všetkých, aby o ňom hovorili veľmi otvorene. Pokiaľ ide o otázku, ako prebieha proces v portugalskej cirkvi: prebieha dobre. Prebieha dobre a s pokojom; prípady zneužívania sa berú seriózne. Čísla sa niekedy ukážu ako prehnané, trochu pre komentáre, ktoré vždy radi robíme, ale skutočnosť je taká, že to ide dobre, a to mi dodáva určitý pokoj.
Chcel by som sa dotknúť jednej veci a chcel by som vás, novinárov, požiadať o spoluprácu. Máte dnes telefón? Telefón. No na ktoromkoľvek z týchto telefónov máte za poplatok a s heslom prístup k sexuálnemu zneužívaniu detí. To vstupuje do našich domovov a sexuálne zneužívanie detí sa natáča v priamom prenose. Kde sa to natáča? Kto sú páchatelia? Je to jedna z najvážnejších káuz, po celom svete (...), ale chcem to zdôrazniť, pretože si niekedy neuvedomujeme, že veci sú také radikálne. Zneužívanie je akoby „požieranie“ obete, či nie? Alebo ešte horšie, zranenie a ponechanie nažive.
Sú aj iné druhy zneužívania, ktoré volajú do neba: zneužívanie detskej práce, zneužívanie žien, nie? Ešte aj dnes sa v mnohých krajinách robia chirurgické zákroky na malých dievčatách: odstraňuje sa im klitoris, a to dnes! A robí sa to žiletkou, no zbohom... Krutosť... Aj zneužívanie práce je vážne, (...) existuje tu kultúra zneužívania, ktorú ľudstvo musí prehodnotiť a musí prejsť obrátením.
Otázka: Jean-Marie GUÉNOIS - Le Figaro
Svätý Otec, ako sa máte? Ako je na tom vaše zdravie, ako prebieha vaša rekonvalescencia? Nečítali ste, alebo ste čítali len malé časti piatich prejavov. Je to na apoštolskej ceste nevídané: prečo? Mali ste problémy s očami, boli ste unavený? Sú texty príliš dlhé? Ako sa cítite? A dovoľte mi malú otázku o Francúzsku. Prichádzate do Marseille, ale Francúzsko ste ešte nikdy nenavštívili. Ľudia tomu nerozumejú, možno je príliš malé alebo máte niečo proti Francúzsku?
Pápež František: Moje zdravie je v poriadku. Stehy mi odstránili, vediem normálny život, nosím bandáž, ktorú musím nosiť dva alebo tri mesiace, kým mi svaly zosilnejú.
Potom je tu môj zrak. V tej farnosti som skrátil reč, lebo predo mnou bolo svetlo a nemohol som čítať, svetlo mi svietilo do očí, a preto som to prerušil. Niektorí sa prostredníctvom Mattea pýtali, prečo som skrátil homílie, ktoré máte. Keď rozprávam, nerobím akademické homílie, ale snažím sa, aby to bolo čo najzrozumiteľnejšie. Keď hovorím, vždy sa snažím o komunikáciu. Všimli ste si, že aj v akademickej homílii robím nejaké vtipy, nejaké žartíky, aby som viedol komunikáciu. Príhovory pre mladých ľudí mali to podstatné z posolstva, a ja som si vyberal podľa toho, ako som cítil komunikáciu.
Všimli ste si, že som položil niekoľko otázok a hneď mi spätná väzba ukázala, kam to smeruje, či je to zlé alebo nie.
Mladí ľudia nevedia dlho udržať pozornosť. Vezmite si, že keď prednesiete jasný prejav s myšlienkou, obrazom, a láskavosťou, dokážu vás sledovať osem minút. Mimochodom, v Evangelii gaudium, mojej prvej apoštolskej exhortácii, som napísal dlhú kapitolu o homílii. Je tu jeden farár (naráža na dona Benita Giorgetta, farára z Termoli, pozn. red.), ktorý vie, že homílie sú niekedy mučenie, tortúra, že sa hovorí bla, bla, a ľudia...
V niektorých malých mestách, neviem, ako v Termoli, muži odchádzajú von na cigaretu a potom sa vrátia. Cirkev sa musí vrátiť k tomuto aspektu homílie: má byť krátka, jasná, s jasným posolstvom a láskavá. Preto si všímam, ako to ide s mladými ľuďmi, a nechám aj ich hovoriť. Ale skrátil som ju, pretože... chcem, aby v mladých ostala nejaká myšlienka.
Prejdime k Francúzsku. Bol som v Štrasburgu, pôjdem do Marseille, ale nie do Francúzska. Je tu jeden problém, ktorý sa ma bytostne dotýka, a to je Stredozemné more. Preto idem do Francúzska.
Vykorisťovanie migrantov je trestné. Nie tu v Európe, pretože tu je to v poriadku, sme kultúrnejší, ale v koncentračných táboroch v severnej Afrike... Odporúčam vám jednu knihu. Je to malá knižočka ktorú napísal istý migrant, ktorý strávil, myslím, tri roky, cestovaním z Guiney do Španielska, pretože ho zajali, mučili, zotročili. Migranti v tých koncentračných táboroch na severe Afriky, to je hrozné. Minulý týždeň pracovalo združenie „Mediterranea Saving Humans“ na záchrane migrantov, ktorí boli v púšti medzi Tuniskom a Líbyou, pretože ich tam nechali zomrieť. Tá kniha sa volá „Hermanito“ - v taliančine má podtitul „Fratellino“ - ale dá sa prečítať za dve hodiny, stojí to za to. Prečítajte si ju a uvidíte tragédiu migrantov pred nástupom na loď.
Biskupi Stredomoria zorganizujú toto stretnutie aj s niektorými politikmi, aby sme sa vážne zamysleli nad tragédiou migrantov. Stredozemné more je cintorín, ale nie je to najväčší cintorín. Najväčším cintorínom je severná Afrika. Je to hrozné, prečítajte si to. Idem kvôli tomu do Marseille. Minulý týždeň mi pán prezident Macron povedal, že má v úmysle prísť do Marseille a ja tam zostanem jeden a pol dňa.
(Matteo Bruni opakuje otázku: Nemáte nič proti Francúzsku?)
Pápež František: Nie. Nie, v tomto je to o stratégii. Navštevujem malé európske krajiny. Veľké krajiny, Španielsko, Francúzsko, Anglicko, tie si nechávam na neskôr, na koniec. Začal som s Albánskom a pokračoval som s ďalšími malými krajinami. Nie je v tom nič iné. Vo Francúzsku sú to dve mestá: Štrasburg a Marseille.
Otázka: Anita Hirschbeck - KNA
Svätý Otec, v Lisabone ste nám povedali, že v Cirkvi je miesto pre každého, pre všetkých. Cirkev je otvorená pre každého, ale zároveň nie každý má rovnaké práva, možnosti v tom zmysle, že napríklad ženy ani homosexuáli nemôžu prijímať všetky sviatosti. Svätý Otec, ako si vysvetľujete tento rozpor medzi otvorenou Cirkvou a Cirkvou, ktorá nie je pre všetkých rovnaká? Ďakujem.
Pápež František: Kladiete mi otázku, ktorá sa týka dvoch rôznych pohľadov: Cirkev je otvorená pre všetkých, potom existuje legislatíva, ktorá upravuje život vo vnútri Cirkvi. Ten, kto je vnútri, sa riadi legislatívou. To, čo hovoríte, je zjednodušenie: „Nemôžu mať účasť na sviatostiach“. To však neznamená, že Cirkev je uzavretá. Každý sa stretáva s Bohom na svojej vlastnej ceste vo vnútri Cirkvi a Cirkev je matkou a vedie každého na jeho vlastnej ceste. Preto nerád hovorím: každý príde, ale ty, ale ten, ale tamten... Každý v modlitbe, vo vnútornom dialógu, v pastoračnom dialógu hľadá cestu vpred.
Preto ja kladiem otázku: Prečo nie homosexuáli? Všetci! A Pán má v tom jasno: chorí, zdraví, starí aj mladí, škaredí aj krásni... dobrí aj zlí!
Existuje istý druh pohľadu, ktorý nechápe toto vloženie sa Cirkvi ako matky a považuje ju za akúsi „korporáciu“, do ktorej keď sa chceš dostať, musíš to robiť takto, a nie inak.
Služobnosť, ministerialita Cirkvi je iná vec, je to spôsob, akým sa vedie stádo. A v služobnosti je jednou z dôležitých vecí trpezlivosť: sprevádzať ľudí krok za krokom na ich ceste k zrelosti. Každý z nás má túto skúsenosť, že Matka Cirkev nás sprevádzala a sprevádza na našej vlastnej ceste dozrievania.
Nemám rád redukovanie. To nie je cirkevné, to je gnostické. Je to ako gnostická heréza, ktorá je dnes trochu v móde. Istý gnosticizmus, ktorý redukuje cirkevnú skutočnosť, a to nepomáha. Cirkev je „matkou“, ktorá prijíma všetkých, a každý si v Cirkvi razí svoju vlastnú cestu, bez publicity, a to je veľmi dôležité. Ďakujem za odvahu položiť túto otázku. Ďakujem.
Matteo Bruni: Svätý Otec, azda by ste sa radi podelili o nejakú myšlienku o Svetových dňoch mládeže.
Pápež František: Chcel by som povedať niečo o tom, ako som prežil Svetové dni mládeže. Je to už štvrtý, ktorý som zažil. Prvý bol v Riu de Janeiro, ktorý bol monumentálny, v brazílskom štýle, nádherný! Druhý bol v Krakove, tretí v Paname; tento je štvrtý a zúčastnilo sa ho najviac ľudí. Podľa hrubých odhadov ich bolo viac ako milión. Dokonca na včerajšej nočnej vigílii sa odhadovalo, že ich bolo milión štyristo alebo milión šesťstotisíc ľudí. To sú vládne údaje. To číslo je impozantné. Boli tiež dobre pripravené, ba povedal by som, že z tých, ktoré som zažil, sú tieto najlepšie pripravené.
Mladí ľudia sú prekvapením. Mladí ľudia sú mladí, správajú sa mladícky, život je taký. Ale snažia sa pozerať dopredu. A oni sú budúcnosť. Ide o to, aby sme ich sprevádzali. Problémom je vedieť, ako ich sprevádzať. A že by sa nemali odtrhnúť od svojich koreňov. Preto tak veľmi trvám na dialógu medzi starými a mladými, medzi starými rodičmi s vnúčatami. Tento dialóg je dôležitý, dôležitejší ako dialóg rodičov s deťmi. So starými rodičmi, pretože práve tam sa nachádzajú korene. Mladí sú nábožensky založení, hľadajú vieru, ktorá nie je nepriateľská, nie je umelá, nie je legalistická, hľadajú stretnutie s Ježišom Kristom. A to nie je ľahké.
Ľudia hovoria: „Ale mladí ľudia nežijú vždy v súlade s morálkou...“ Kto z nás neurobil v živote morálnu chybu? Každý z nás ju urobil! Každý z nás má vo svojej histórii vlastné pády. Život je taký. Ale Pán na nás vždy čaká, pretože je milosrdný a je Otec, a milosrdenstvo presahuje všetko.
Pre mňa boli Svetové dni mládeže krásne. Predtým, ako som nastúpil do lietadla, som bol s dobrovoľníkmi, ktorých bolo 25 000! Bol to mystický zážitok, angažovanosť, ktorá bola naozaj krásna, nádherná.
Otázka: Justin McLellan - Catholic News Service (CNS)
Hovorili ste o Svetových dňoch mládeže. Počas týchto dní sme počuli svedectvá mladých ľudí, ktorí zápasili s duševným zdravím, s depresiou. Bojovali ste s tým niekedy aj vy? A ak sa niekto rozhodne spáchať samovraždu, čo by ste povedali rodinným príslušníkom tohto človeka, ktorí vzhľadom na katolícke učenie o samovražde trpia v domnení, že tento človek išiel do pekla?
Pápež František: Samovraždy mladých sú dnes veľkým problémom, čísla sú veľké. Médiá o tom často nehovoria a neinformujú o tejto problematike. Rozprával som sa s mladými, využíval som príležitosti na dialóg. Jeden dobrý mladý muž mi povedal: Môžem sa vás na niečo opýtať? Čo si myslíte o samovražde? Nehovoril naším jazykom, ale dobre som mu rozumel a začali sme sa rozprávať o samovražde. A nakoniec mi povedal: Ja som bol minulý rok nerozhodný, či to mám urobiť alebo nie.
Toľko mladých ľudí je úzkostných a depresívnych, ale nielen v psychologickej oblasti. Potom v niektorých krajinách, ktoré sú veľmi náročné na štúdium, mladí ľudia, ktorým sa nepodarí získať titul alebo si nájsť prácu, spáchajú samovraždu, pretože cítia veľkú hanbu. Nehovorím, že je to každodenná záležitosť, ale je to problém. Problém našej doby. Je to niečo, čo sa stáva.
Matteo Bruni: Ďakujem vám, Vaša Svätosť, za Vaše odpovede.
Pápež František: Ďakujem vám za to, čo ste urobili, a pripomínam knihu „Hermanito“ alebo „Malý brat“, knihu o tom migrantovi. Ďakujem vám.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: sr. Zuzana Škrinárová, SSS)