Lisabon 4. augusta (VaticanNews) Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka počas uvítacieho ceremoniálu na SDM v Parku Eduarda VII. v Lisabone zo štvrtka 3. augusta.
Príhovor Svätého Otca
Drahí mladí, dobrý večer!
Vitajte a ďakujem vám, že ste prišli, som rád, že vás vidím! Som šťastný, že počujem príjemný hurhaj, ktorý sa od vás šíri, a som rád, že sa môžem nakaziť vašou radosťou. Je skvelé byť spolu tu v Lisabone: pozval som vás sem ja aj patriarcha, ktorému ďakujem za jeho slová, taktiež vaši biskupi, kňazi, katechéti a animátori. Ďakujme všetkým, ktorí vás zavolali, a všetkým, ktorí sa zaslúžili o to, aby sa toto stretnutie mohlo uskutočniť, a vyjadrime to hlasným potleskom! Ale je to predovšetkým Ježiš, ktorý vás pozval: Poďakujme Ježišovi ďalším hlasným potleskom!
Nie ste tu náhodou. Pán vás zavolal nielen v týchto dňoch, ale od začiatku vašich dní. On nás všetkých zavolal na začiatku nášho života. Áno, zavolal vás po mene: v Božom slove sme počuli, že nás zavolal po mene. Skúste si predstaviť tieto tri slová napísané veľkými písmenami; a potom si pomyslite, že sú napísané vo vnútri každého z vás, vo vašich srdciach, akoby tvorili nadpis vášho života, zmysel toho, kým si: Si zavolaný po mene, ty aj ty, my všetci, ktorí sme tu, aj ja, my všetci sme boli zavolaní po mene.
Neboli sme pozvaní automaticky, boli sme pozvaní po mene. Pomyslime na to: Ježiš ma zavolal mojím menom. Sú to slová zapísané do srdca. A potom pomyslime na to, že sú zapísané dovnútra každé ho z nás, do našich sŕdc, a tvoria určitým spôsobom dôvod tvojho života a zmysel toho kým sme. Bol si pozvaný po mene! Nikto z nás nie je kresťanom náhodou: všetci sme boli povolaní po mene.
Na začiatku našej životnej cesty, ešte pred talentami, ktoré máme, pred tieňmi a ranami, ktoré v sebe nosíme, sme boli povolaní. Boli sme povolaní, pretože sme milovaní. Aké je to krásne! V Božích očiach sme vzácne deti, ktoré každý deň volá, aby ich objal a povzbudil; aby z každého z nás vytvoril jedinečné a originálne dielo; každý z nás je jedinečný, je originálny a krásu toho všetkého nemôžeme prehliadnuť.
Drahí mladí, počas týchto Svetových dni mládeže si spoločne pomôžme rozpoznať túto skutočnosť: nech sú tieto dni živou ozvenou volania Božej lásky, pretože v Božích očiach sme vzácni, napriek tomu, čo naše oči niekedy vidia; niekedy sú naše oči zakalené negativitou a oslepené toľkými rozptýleniami.
Nech sú to dni, keď moje meno, tvoje meno vyslovujú s priateľstvom bratia a sestry, ktorí sú z mnohých národov a hovoria mnohými jazykmi – vidíme tu toľko vlajok! –Nech zaznie ako jedinečná správa v dejinách, pretože Boží rytmus pre teba je jedinečný. Nech sú to dni, v ktorých si v srdci upevníme, že sme milovaní takí, akí sme, a nie takí, akí by sme chceli byť: takí, akí sme teraz. Toto je východiskový bod Svetových dní mládeže, ale predovšetkým východiskový bod života. Chlapci a dievčatá: sme milovaní takí, akí sme, bez mejkapu! Chápete to?
Sme povolaní po mene, každý z nás. Nie je to fráza, je to Božie slovo (porov. Iz 43, 1; 2 Tim 1, 9). Priateľ, priateľka, ak ťa Boh volá po mene, znamená to, že pre Boha nikto z nás nie je len číslom. Máme tvár, srdce. Chcel by som, aby si každý z vás všimol jednu vec: mnohí dnes poznajú vaše meno, ale nevolajú vás po mene. V skutočnosti je tvoje meno známe, objavuje sa na sociálnych sieťach, spracovávajú ho algoritmy, ktoré s ním spájajú záľuby a preferencie. To všetko však nezohľadňuje vašu jedinečnosť, ale vašu užitočnosť pre prieskumy trhu.
Koľko vlkov sa skrýva za úsmevmi falošnej dobroty, tvrdia, že vedia, kto ste, ale nemajú vás radi, naznačujú, že vám veria, a sľubujú, že sa niekým stanete, len aby vás nechali napospas, keď už o vás nie je záujem. Toto sú ilúzie virtuálneho sveta a my si musíme dávať pozor, aby sme sa nenechali oklamať, pretože toľko skutočností, ktoré nás dnes priťahujú a sľubujú šťastie, sa potom ukáže takých, aké sú: zbytočnosti, mydlové bubliny, nadbytočné veci, ktoré nemajú žiadny úžitok a vo vnútri nás nechávajú prázdnymi. Poviem vám jedno: Ježiš taký nie je! Dôveruje ti, dôveruje každému z nás, pretože pre Ježiša je každý z nás dôležitý. Takýto je Ježiš.
A tak sme my, jeho Cirkev, spoločenstvom povolaných: nie sme spoločenstvom tých lepších, to nie, všetci sme hriešnikmi, ale sme povolaní, takí, akí sme. Trochu sa nad tým v srdci zamyslime: sme volaní takí, akí sme, s problémami, ktoré máme, s obmedzeniami, ktoré máme, s ohromnou radosťou, s túžbou byť lepší, s túžbou víťaziť. Sme povolaní takí, akí sme. Premýšľajte o tom. Ježiš ma volá takého, aký som, nie takého, aký by som chcel byť. Sme spoločenstvom Ježišových bratov a sestier, synov a dcér toho istého Otca.
Priatelia, dovoľte mi, aby som vám, ktorí ste alergickí na faloš a prázdne slová, jasne povedal: v Cirkvi je miesto pre každého! Nikto nie je zbytočný, pre každého je miesto. Takí, akí sme, všetci. A Ježiš to hovorí jasne, keď posiela apoštolov, aby pozvali ľudí na hostinu človeka, ktorý ju pripravil, vraví: „Choďte a priveďte všetkých, mladých i starých, zdravých i chorých, spravodlivých i hriešnikov: všetkých“. V Cirkvi je miesto pre každého. „Otče, ale ja som chudák..., ja som biedna, je tu pre mňa miesto?“. Je tu miesto pre každého! Všetci spoločne, každý vo svojom jazyku, opakujte so mnou: „Všetci, všetci!“ Ešte nepočuť, ešte raz!
„A takáto je Cirkev, je Matkou všetkých. Je tu miesto pre všetkých. Pán neukazuje prstom, ale otvára svoju náruč. To nás núti premýšľať: Pán neukazuje prstom, ale objíma nás všetkých. Ukazuje nám to Ježiš na kríži, ktorý otvoril svoju náruč tak naširoko, že bol ukrižovaný a zomrel za nás. Ježiš nikdy nezatvára dvere, ale pozýva vás dnu: „vstúp a uvidíš“. Ježiš ťa prijíma, Ježiš ťa víta. V týchto dňoch nech každý z nás šíri Ježišov jazyk lásky: „Boh ťa miluje, Boh ťa pozýva“. Aké je to krásne! Boh ma miluje, Boh ma volá, chce, aby som mu bol na blízku.
Dnes večer ste mi kládli otázky, veľa otázok. Nikdy sa neunavte klásť otázky! Klásť otázky je správne, ba často je to lepšie ako dávať odpovede, pretože tí, ktorí sa pýtajú, zostávajú „nepokojní“ a nepokoj je najlepším liekom na zaužívané zvyky, na tú plochú normálnosť, ktorá znecitlivuje dušu. Každý z nás má v sebe svoj vlastný nepokoj. Nesme si tieto nepokoje so sebou vo vzájomnom dialógu, nesme si ich so sebou, keď sa modlíme pred Bohom. Tieto otázky sa v priebehu života stávajú odpoveďami, no musíme na ne len čakať. Je tu jedna veľmi zaujímavá vec: Boh miluje prekvapivo, nie je to naprogramované. Božia láska je prekvapenie. Vždy nás udržiava v bdelosti a prekvapuje nás.
Drahí chlapci a dievčatá, pozývam vás, aby ste sa zamysleli nad touto veľmi krásnou vecou: že Boh nás miluje takých, akí sme, nie takých, akí by sme chceli byť alebo akých by nás chcela mať spoločnosť: takých, akí sme. Miluje nás s chybami a s obmedzeniami, ktoré máme aj s túžbou, aby sme v živote napredovali. Takto nás Boh volá. Majte dôveru, pretože Boh je Otec a je to Otec, ktorý nás miluje, Otec, ktorý nás má rád. Nie je to veľmi ľahké a na to máme veľkú pomoc v Matke Pána, ktorá je aj našou Matkou. Ona je našou Matkou. Len toto som vám chcel povedať. Nebojte sa, majte odvahu, choďte vpred s vedomím, že nás chráni Božia láska. Boh nás miluje. Povedzme to všetci spoločne: „Boh nás miluje“. Ďakujem!
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News: Sr. Zuzana Škrinárová SSS, o. Martin Jarábek)