Lisabon 3. augusta (VaticanNews) „Snívajme o (...) Cirkvi ako o bezpečnom prístave pre každého, kto čelí križovatkám, stroskotaniam a búrkam života!“ K tomuto vyzval pápež František biskupov, kňazov a rehoľníkov Portugalska pri vešperách v lisabonskom kláštore Mosteiro dos Jerónimos v stredu 2. augusta.
Pápež František portugalské duchovenstvo povzbudil k prekonávaniu duchovnej únavy, pocitov rezignácie a pesimizmu zoči - voči škandálom v Cirkvi i ďalším ťažkostiam. Použil pritom obraz apoštolov, ktorých Ježiš po neúspešnom love rýb vyzval opäť vyplávať na more a rozhodiť siete:
„Niekedy na našej duchovnej ceste môžeme pocítiť (...) únavu, keď sa zdá, že v rukách držíme len prázdne siete. (...) Je to pocit, ktorý je dosť rozšírený v krajinách starobylej kresťanskej tradície, prechádzajúcich mnohými spoločenskými a kultúrnymi zmenami a čoraz viac poznačených sekularizmom, ľahostajnosťou voči Bohu, rastúcim odstupom od praktizovania viery. Tu je nebezpečenstvo, že vstúpi svetáckosť. A často je [tento pocit] zvýraznený sklamaním a hnevom, ktorý niektorí pociťujú voči Cirkvi, niekedy kvôli nášmu zlému svedectvu a škandálom, ktoré znetvorili jej tvár a ktoré si vyžadujú pokorné a neustále očisťovanie, počnúc výkrikom bolesti obetí, ktoré treba vždy prijať a vypočuť.
No keď sa cítime znechutení (...), hrozí nám, že vystúpime z lode a zapletieme sa do sietí rezignácie a pesimizmu. Dôverujme Ježišovi v tom, že on naďalej berie svoju milovanú Nevestu za ruku a dvíha ju. Preto musíme svoje námahy a slzy priniesť Pánovi a potom čeliť pastoračným a duchovným situáciám tak, že sa im postavíme s otvoreným srdcom a spoločne zažijeme novú cestu vpred. Keď sme znechutení opúšťame, či už vedome alebo nie celkom vedome, apoštolskú horlivosť, strácame ju a stávame sa akýmisi ,funkcionármi posvätna.' Je veľmi smutné, keď sa človek, ktorý zasvätil svoj život Bohu, stane ,úradníkom', obyčajným správcom vecí. Je to veľmi smutné.“
Svätý Otec vyzval duchovné osoby k spiritualite reštartu. Ako povedal, „taký je život: padnúť a začať odznova. (...) Prijmite Ježišovu ruku.“
„Bratia a sestry, to, čo prežívame, je určite ťažké obdobie, ale Pán sa dnes tejto Cirkvi pýta: „Chceš vystúpiť z lode a ponoriť sa do sklamania, alebo mi chceš dovoliť nastúpiť a dovoliť, aby sa kormidla opäť ujala novosť môjho Slova? Chceš sa len držať minulosti, ktorú máš za sebou, alebo chceš opäť nadšene spustiť siete na rybolov? To je to, čo od nás Pán žiada: prebudiť nepokoj pre evanjelium.“
Nebáť sa druhého Ježišovho volania – aj k tomu pápež povzbudil duchovné osoby Portugalska. Zároveň ich vyzval nevzdávať sa v čase ťažkostí a neutiekať sa do minulosti:
„Keď si človek príliš zvykne a začne ho všetko nudiť a poslanie sa mu stane akýmsi ,zamestnaním', je čas dať priestor druhému Ježišovmu volaniu, ktoré nám vždy adresuje. Volá nás, aby sme kráčali, volá nás, aby nás pretvoril. Nebojte sa tohto druhého Ježišovho volania. Nie je to ilúzia, je to On, ktorý opäť klope na dvere. A môžeme povedať, že je to ,dobrý' nepokoj, keď sa necháme zviesť druhým Ježišovým volaním (...).“
„Znovu spustiť siete a objať svet nádejou evanjelia: k tomu sme povolaní! Nie je čas zostať stáť a vzdať sa, zakotviť loďku na brehu alebo sa obzerať späť; nesmieme pred touto dobou utekať, pretože nás desí, a utiekať sa k formám a štýlom minulosti. Nie, toto je čas milosti, ktorý nám Pán dáva, aby sme sa odvážili vyplávať na more evanjelizácie a misie.“
„Aby sme mohli opäť spustiť siete na more, musíme opustiť breh sklamaní a nehybnosti, prejsť od defetizmu k viere,“ zdôraznil pápež. Zároveň vyzval vrátiť sa k modlitbe adorácie, pričom skonštatoval: „Jedine v adorácii, len pred Pánom človek znovu objaví chuť a vášeň pre evanjelizáciu.“
„Vydávajme sa na more bez strachu; nebojme sa čeliť otvorenému moru, pretože uprostred búrky a protivetra nám vychádza v ústrety Ježiš, ktorý hovorí: ,Vzchopte sa, to som ja, nebojte sa!' (Mt 14, 27).“
Pápež hovoril aj o potrebe pracovať v pastorácii spoločne: „Cirkev je synodálna, je to spoločenstvo, vzájomná pomoc, spoločná cesta. Na lodi Cirkvi musí byť miesto pre každého: všetci pokrstení sú povolaní nastúpiť na palubu a spustiť svoje siete, osobne sa zaviazať k ohlasovaniu evanjelia. (...) Je to veľká výzva, najmä v kontextoch, v ktorých sú kňazi a zasvätené osoby unavení, pretože hoci pastoračné potreby rastú, je ich čoraz menej.“
Svätý Otec prítomných vyzval vyvarovať sa lamentovaniu i svetáckosti a pozval ich stať sa rybármi ľudí: „Evanjelium je vlastne ohlasovaním života v mori smrti, slobody vo víre otroctva, svetla v priepasti temnoty.“
Ako zdôraznil pápež, Cirkev je tu pre všetkých:
„Prosím, nerobte z Cirkvi colnicu: sem vstupujú spravodliví, tí, ktorí sú dobre situovaní, tí, ktorí sú dobre ženatí, a všetci ostatní vonku. Nie. To nie je to, čím Cirkev je. Spravodliví aj hriešnici, dobrí aj zlí, všetci, všetci, všetci. A potom, nech nám Pán pomôže, aby sme to vyriešili. Ale všetci z nás.“ (...) „Najprv nech pocítia Ježišovo pozvanie a potom príde pokánie, potom príde Ježišova blízkosť.“
Zuzana Klimanová - Vatikán