Vatikán 24. júna (VaticanNews) Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 23. júla, ktúr cirkev slávila Tretí svetový deň starých rodičov a seniorov.
Videozáznam (Zdroj: Vatican News)
PLNÉ ZNENIE príhovoru pápeža Františka (23. júla 2023, Vatikán)
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium nám ponúka podobenstvo o pšenici a kúkoli (porov. Mt 13, 24-43). Roľník, ktorý zasial na svoje pole dobré semeno, zisťuje, že nepriateľ v noci naň zasial kúkoľ, rastlinu, ktorá sa veľmi podobá pšenici, ale je to burina.
Ježiš takto hovorí o našom svete, ktorý je vlastne ako veľké pole, kde Boh seje pšenicu a Zlý zasieva kúkoľ, a tak dobro a zlo rastú spoločne. Vidíme to v správach, v spoločnosti, ale aj v rodine a v Cirkvi. A keď popri dobrom zrne vidíme aj zlú burinu, máme chuť ju hneď vytrhnúť, „vyčistiť pole“. Ale Pán nás dnes varuje, že urobiť to, je pokušenie: nemôžeme vytvoriť dokonalý svet a nemôžeme konať dobro tým, že narýchlo zničíme to, čo je zlé, pretože to má horšie následky: skončíme - ako sa hovorí - tak, že „vylejeme so špinavou vodou z vaničky aj dieťa“.
Existuje však druhé pole, kde môžeme upratovať: je to pole nášho srdca, jediné, na ktorom môžeme priamo zasiahnuť. Aj tam je pšenica a kúkoľ, ba práve odtiaľ sa oboje šíri do veľkého poľa sveta. Bratia a sestry, naše srdce je vlastne poľom slobody: nie je to aseptické laboratórium, ale otvorený, a preto zraniteľný priestor. Aby sme ho správne obrábali, je potrebné na jednej strane sa neustále starať o jemné výhonky dobra a na druhej strane v správnom čase identifikovať a odstraňovať burinu.
Pozrime sa teda do svojho vnútra a trochu skúmajme, čo sa deje, čo vo mne rastie dobrého a čo zlého. Existuje na to krásna metóda: volá sa to spytovanie svedomia, ktoré je videním toho, čo sa dnes podarilo v mojom živote, čo zranilo moje srde a aké som urobil rozhodnutia. A toto slúži práve na to, aby sme si v Božom svetle overili, kde sú naše buriny a kde je dobré semeno..
Po poli sveta a poli srdca je tu tretie pole. Môžeme ho nazvať pole blížneho. Sú to ľudia, s ktorými sa denne stýkame a ktorých často posudzujeme. Aké ľahké je pre nás rozpoznať ich kúkoľ, ako sa nám páči „zodrať z kože“ iných! A aké ťažké je namiesto toho vidieť dobré zrno, ktoré rastie! Pamätajme však, že ak chceme obrábať polia života, je dôležité hľadať predovšetkým Božie dielo: naučiť sa vidieť v druhých, vo svete i v sebe krásu toho, čo zasial Pán, pšenicu zaliatu slnkom so zlatými klasmi.
Bratia a sestry, prosme o milosť, aby sme ju dokázali vidieť v sebe, ale aj v druhých, počnúc tými, ktorí sú nám blízki. Nie je to naivný pohľad, je to pohľad viery, pretože Boh, roľník veľkého poľa sveta, rád vidí dobro a dáva mu rásť až do takej miery, aby sa žatva stala sviatkom!
Preto si aj dnes môžeme položiť niekoľko otázok. Premýšľajúc o poli sveta: dokážem premáhať pokušenie „urobiť z každej byliny snop“, svojím posudzovaním urobiť z iných čisté pole? Potom premýšľajúc o poli srdca: som úprimný v hľadaní zlých rastlín v sebe a odhodlaný ich hodiť do ohňa Božieho milosrdenstva? A keď rozmýšľam o poli blížneho: mám múdrosť vidieť to, čo je dobré, bez toho, aby som sa nechal znechutiť obmedzeniami a pomalosťou druhých?
Panna Mária nech nám pomáha trpezlivo pestovať to, čo Pán zasieva na poliach nášho života, na mojom poli, na poli blížneho a spoločnom poli.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)