Kolumbia 20. júla (VaticanNews) Bogotský arcibiskup, ktorý 30. septembra dostane purpurový biret, vyjadruje svoju vďačnosť pápežovi a ubezpečuje, že je odhodlaný spolupracovať so svojimi bratmi biskupmi na procesoch zmierenia vo svojej krajine. „Sme cirkev, ktorá trpela a ktorá bola vždy blízko ľudu. Verím, že je to uznanie aj pre mnohých laikov, ktorí sa angažujú v rôznych sektoroch," hovorí pre vatikánske médiá.
Pre dezignovaného kardinála a arcibiskupa Bogoty Mons. Luisa José Ruedu Aparicia, je pápežova voľba predovšetkým uznaním Cirkvi v Kolumbii, jej zápasov v procesoch zmierenia, budovania pokoja a evanjelizácie.
„Dúfam, že odtiaľto, z Kolumbie, budem slúžiť predovšetkým modlitbou, modlitbou za pápeža, ako som sa modlil vždy, ale teraz sa budem intenzívnejšie modliť aj za Cirkev na piatich kontinentoch, budem pomáhať rozlišovať situáciu Cirkvi v mojej krajine a sprevádzať pápeža a slúžiť mu vo všetkom, o čo ma požiada, vo všetkom, k čomu ma povolá, so všetkou ochotou," povedal.
Pápež na konci nedeľnej mariánskej modlitby oznámil vymenovanie dvadsaťjeden nových kardinálov. Kolumbijský arcibiskup ešte s náznakom dojatia hovorí, že sa túto správu dozvedel v nedeľu 9. júla ráno, keď sa modlil, pripravoval homíliu na svätú omšu a prezeral si program dňa.
Hneď ako sa to dozvedel, okamžite skontroloval webovú stránku Vatikánskych novín, aby si správu overil. Potom sa vybral do svätostánku, aby sa pomodlil. „Je to uznanie pre Cirkev v Kolumbii," opakuje. Stále má v živej pamäti návštevu pápeža Františka v tejto juhoamerickej krajine v roku 2017, keď podporil zmierenie a mierový proces medzi kolumbijskou vládou a ozbrojenými silami.
„Svätý Otec nám ukázal, že je možné stretnúť sa s obeťami a katmi. A táto lekcia, táto silná katechéza, stále rezonuje v Kolumbii a je pre nás naďalej výzvou".
Jednou z výziev je podľa Luisa Josého Ruedu prijatie evanjelia Ježiša Krista, ktorý nám hovorí, aby sme sa "obrátili a uverili evanjeliu". „Obráťte sa, pretože stále existuje násilie. Ľudia sú veľmi odcudzení Bohu Stvoriteľovi."
- Aký je to pocit, keď vás pápež povolá do kardinálskeho kolégia?
Ako by povedal pápež, cítim sa milosrdne milovaný Bohom Otcom.A cítim zodpovednosť odpovedať na túto výzvu pápeža Františka v mene celej kolumbijskej Cirkvi a v sprievode všetkého Božieho ľudu, ktorý putuje, modlí sa a pracuje v našej krajine.
- Čo znamená vymenovanie tohto kardinála pre Cirkev v Kolumbii?
Verím, že je to uznanie Cirkvi, ktorá trpela, ktorá sa angažovala, ktorá bola vždy blízko procesom zmierenia, pokoja a evanjelizácie nášho kolumbijského ľudu, a verím, že je to uznanie nespočetného množstva laikov, ktorí každý deň v tichosti pracujú v rôznych regiónoch na budovaní tejto krajiny, na budovaní Cirkvi: katechétov, lektorov, mimoriadnych vysluhovateľov Eucharistie a tiež predstaviteľov zasväteného života a všetkých zasvätených osôb.
- Čo chcete ponúknuť ako kardinál vo svojej službe Cirkvi a pápežovi?
Dúfam, že budem ponúkať predovšetkým službu modlitby tu v Kolumbii, modliť sa za pápeža, ako som to robil vždy, ale teraz sa budem intenzívnejšie modliť aj za Cirkev na piatich kontinentoch, pomáhať rozlišovať situáciu Cirkvi z mojej krajiny, sprevádzať Svätého Otca a slúžiť vo všetkom, o čo ma požiada.
- Ako ste sa dozvedeli správu o vymenovaní a aká bola vaša osobná reakcia?
Môžem vám úprimne povedať, že každú nedeľu mám špeciálny rituál, ktorý spočíva v tom, že vstávam skoro ráno, aby som sa pomodlil, pripravil si homíliu a pozrel si návštevy, ktoré budem robiť v rôznych farnostiach.
Túto správu mi oznámila misionárka, ktorá má na starosti komunikáciu v kolumbijskej biskupskej konferencii: ona mi to povedala ako prvá, asi desať minút pred šiestou hodinou, a potom som hľadal potvrdenie v oficiálnych orgánoch Vatikánu, najmä na webovej stránke Vatican News.
Hneď potom som išiel k svätostánku, aby som túto chvíľu obetoval Pánovi, poďakoval mu a poprosil ho, aby mi pomohol pochopiť, čo sa deje s mojím životom, mojím povolaním a Cirkvou v Kolumbii.
- Čo by ste chceli povedať pápežovi Františkovi?
To, čo mu hovorím vždy, keď ho pozdravujem: že Kolumbia ho miluje, že sa za neho modlíme, že sme s ním a že v ňom vidíme Petrovho nástupcu a žijeme v misijnom spoločenstve.
- Je toto vymenovanie podnetom na budovanie mieru?
Bezpochyby áno, bezpochyby.
Je to podnet pre všetkých biskupov, aby pracovali, a ako som vždy hovoril, nie je to osobný protagonizmus... Takže to nikdy nebude len práca Luisa Josého Ruedu. Sám by som to nedokázal, nemám na to kapacity, ale v sprievode mojich bratov biskupov a putujúcej Cirkvi v Kolumbii môžeme dosiahnuť misijný, sociálny a cirkevný protagonizmus, v spoločenstve.
- Možno nomináciu považovať za uznanie kolumbijskej Cirkvi?
Áno, je to nepochybne uznanie Cirkvi v Kolumbii. Keď sa pozriete na farnosti, malé spoločenstvá, hnutia, rôzne služby a spôsob, akým sa snažia prinášať Božie kráľovstvo v každodennom živote, na pracovisku, na vidieku a v mestách, vo veľkých mestách, ako je Bogota, alebo v malých mestečkách po celej krajine, vidíte sieť mužov a žien, ktorí sú misionárskymi Kristovými učeníkmi. To sú Boží ľudia.
Toto je pravá cirkev, toto je cirkev v pohybe, ktorá slúži a usiluje sa o svätosť.
- Možno pápežovo rozhodnutie chápať ako uznanie cesty mieru a zmierenia, ktorou sa Kolumbia uberá?
Pápež František, ktorý prišiel do Kolumbie v roku 2017, nám dal vo Villavicencio silné znamenie a ukázal nám, že existuje možnosť stretnutia obetí a katov.
A táto lekcia, táto silná katechéza, stále rezonuje v Kolumbii a naďalej nás vyzýva. Všetci biskupi Kolumbie sú odhodlaní pokračovať v tomto stretnutí, v tejto kultúre stretnutia, bratstva a odpustenia, ktorú potrebujeme. A keď sa pápež v roku 2017 lúčil v Cartagene, parafrázoval slová svätého Petra Clavera, ktorý sa vždy nazýval otrokom otrokov: "Buďte navždy služobníkmi pokoja". A my chceme byť otrokmi v službe zmierenia v Kolumbii.
- Predtým, ako ste sa stali arcibiskupským prímasom, ste dobre poznali periférie svojej krajiny. Bude to pre vás prínosom vo vašom kardinálskom úrade?
Všetko nosím v srdci, za to, čím som, vďačím Cirkvi, Cirkvi na všetkých územiach, ktorá ma veľa naučila, bola to skutočná škola evanjelizácie. Chcem povedať jednu vec: Bogota je tiež periféria, niektorí ľudia si myslia, že Bogota je centrum a nemá žiadne problémy, ale naopak, všetky ľudské a duchovné existenčné a geografické periférie, ktoré v Kolumbii existujú, sa stretávajú v Bogote. Bogota je dom, ktorý spája všetky situácie v tejto krajine, a preto naďalej zostávam na perifériách a sprevádzam celou svojou láskou tých, ktorí trpia, ale sú plní nádeje.
- Čo je podľa vás najväčšou výzvou pre Boží ľud v Kolumbii a pre univerzálnu cirkev?
Myslím si, že najväčšou výzvou pre univerzálnu cirkev, pre Boží ľud, je prijať evanjelium Ježiša Krista, ktorý nám hovorí: "Obráťte sa a verte evanjeliu." Je potrebné obrátiť sa, pretože existuje mnoho zdrojov násilia. Existuje veľké odcudzenie ľudí od Boha Stvoriteľa, od Boha, ktorý kráča s nami. Myslím si, že veľkou výzvou je uvedomiť si, že potrebujeme Božiu lásku, jeho nehu, a uznať, že Boh je nám blízko na všetkých piatich kontinentoch a v osobnom a rodinnom živote každého z nás.
* Do rozhovoru prispeli Martin Sepúlveda a Lida Lozada z informačného systému Kolumbijskej biskupskej konferencie
Johan Pacheco – Vatican News