Bratislava 13. júla (TK KBS) ) V Spolku svätého Vojtecha vyšiel apoštolský list Svätého Otca Františka Sublimitas et miseria hominis pri príležitosti 400. výročia narodenia Blaisea Pascala.
Celý život hľadal pravdu a jej stopy nachádzal najmä v oblasti matematiky, geometrie, fyziky aj filozofie. Vďaka mimoriadnym objavom sa preslávil, ale neovplyvnilo to jeho túžbu hľadať vo všetkom Boha. V storočí veľkého pokroku, ktorý sprevádzal narastajúci duch filozofického a náboženského skepticizmu, Blaise Pascal neúnavne hľadal pravdu a priťahovali ho ďalšie nové horizonty. Na konci svojho krátkeho života postavil na prvé miesto lásku k blížnemu. Pápež o Pascalovi v apoštolskom liste píše: bol to „neúnavný hľadač pravdy“, „brilantný mysliteľ“, a pri tom bol veľmi „pozorný k materiálnym potrebám všetkých“. Bol „zamilovaný do Krista“, „kresťan výnimočnej racionality“ a súčasne „nesmiernej a nepokojnej inteligencie“.
To sú len niektoré z definícií francúzskeho filozofa a teológa Blaisa Pascala, ktoré pápež František spomína v apoštolskom liste Sublimitas et miseria hominis, napísanom pri príležitosti štvorstého výročia narodenia tohto muža, ktorý bol aj matematikom a fyzikom. „Veľkosť a bieda človeka“, vysvetľuje v liste pápež, tvoria paradox, ktorý je jadrom úvah a posolstva Pascala, ktorý sa narodil 19. júna 1623 v Clermonte v strednom Francúzsku a zomrel vo veku iba 39 rokov 19. augusta 1662 v Paríži.
Ukážka
Preto Pascal zdôrazňuje, že ak jestvuje Boh a ak človek dostal Božie zjavenie – ako to viaceré náboženstvá tvrdia – a ak je takéto zjavenie opravdivé, v ňom sa musí nájsť odpoveď, akú človek očakáva na vyriešenie protirečení, ktoré ho trápia: „Veľkosť a bieda človeka sú také zjavné, že je nevyhnutne potrebné, aby nás pravé náboženstvo poučilo, že v človeku je istý veľký princíp veľkosti, a že u neho je aj veľký princíp biedy. Okrem toho je treba, aby nám vysvetlilo tieto podivuhodné kontrasty.“ Keď si potom Pascal preštudoval veľké náboženstvá, uzavrel, že „žiadne myslenie a žiadne asketicko-mystické úkony nedokážu poskytnúť cestu spásy“, iba ak vychádzajú „z najvyššieho kritéria pravdy o sálaní milosti v duši“. Keď si Pascal predstavoval, čo by nám pravý Boh mohol povedať, napísal: „Nadarmo, ó, ľudia, hľadáte v sebe samých liek na svoje biedy. Maximálne celé vaše svetlo môže dosiahnuť pochopenie, že v sebe nenájdete pravdu ani dobro. Filozofi vám ich sľúbili, ale nepodarilo sa im to. Oni nevedia ani to, aké je vaše pravé dobro, ani aká je vaša situácia.“
Keď prišiel do tohto bodu, Pascal, ktorý s mimoriadnou silou svojej inteligencie skúmal ľudskú situáciu, Sväté písmo a Tradíciu Cirkvi, predstupuje pred nás s jednoduchosťou detského ducha ako pokorný svedok evanjelia. Je kresťanom, ktorý chce hovoriť o Ježišovi Kristovi tým, čo robia trocha rýchle závery, že nejestvujú konzistentné dôvody, aby sme mohli veriť pravdám kresťanstva. No Pascal zo skúsenosti vie, že to, čo sa nachádza v Zjavení, nielenže neprotirečí požiadavkám rozumu, ale prináša neslýchanú odpoveď, k akej nemôže dospieť sama od seba žiadna filozofia.
Novinka je dostupná v obchodnej sieti Spolku svätého Vojtecha a u ďalších kníhkupcov, ale aj v internetovom obchode eVojtech.sk.