Vatikán 12. júla (VaticanNews) Prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, Mons. Claudio Gugerotti je jeden z troch talianskych biskupov, ktorí sú na zozname nových kardinálov. V rozhovore pre Vatikánske médiá sa zamýšľa nad týmto pápežským menovaním, a vníma jeho význam ako „mučeníctvo“. Ako bývalý nuncius na Ukrajine hovoril tiež o mierovej misii, ktorú si pre túto krajinu praje Svätý Otec.
Mons. Gugerotti pôsobil ako apoštolský nuncius vo viacerých krajinách východnej kresťanskej tradície: v Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane, v Bielorusku, od roku 2015 do roku 2020 na Ukrajine a potom vo Veľkej Británii. „Naša diplomacia nie je diplomaciou kalkulácií, ale diplomaciou možných riešení“ uviedol v súvislosti s úsilím mieru na Ukrajine, pričom zdôraznil „zložitosť dejín týchto regiónov“. O svojom prijatí menovania za kardinála povedal:
„Prišlo to ku mne celkom nečakane. Nepočúval som Anjel Pána, v jednom momente akoby mi vybuchol telefón, nechápal som, čo to spôsobilo. Všetci písali „všetko najlepšie“. Myslel som si, že som možno zabudol na svoje meniny... Potom som pochopil. Prežívam to predovšetkým ako zodpovednosť, ktorá je pre mňa mimoriadne významná, ale aj veľmi ťažká, pretože jasno červená nie je farbou slávy, je to purpur krvi. A ja som počas svojej misie nuncia videl veľa krvi. Videl som mnoho ľudí, ktorí krvou dosvedčovali Krista, a tiež násilie, ktoré zaplavilo toľkých ľudí, malo túto podobu. Teraz odo mňa pápež, a ešte najprv Boh, vyžaduje ochotu byť verný Cirkvi a pápežovi, až do tej miery, že v prípade potreby položím svoj život.“
Vaše menovanie je do istej miery podobné menovaniu Jeho Blaženosti Pizzaballu, ak si uvedomíme realitu cirkví na Východe, v oblasti, ktorá je stále sužovaná násilím...
„V skutočnosti som sa veľmi dobre vžil do slov latinského patriarchu Jeruzalema. Navyše, do kompetencie dikastéria (Dikastéria pre východné cirkvi – pozn. red.) nepatrí len Blízky východ, ale aj Etiópia, Eritrea, Ukrajina. Patria sem všetky oblasti, alebo takmer všetky, ktoré v súčasnosti zažívajú mimoriadne krvavé udalosti, ktoré sa ich nie náhodou týkajú v tom zmysle, že kresťanský Východ bol vždy oblasťou vernosti Kristovi až po mučeníctvo. Spomeňme si, aké boli veľké východné cirkvi, ktoré sa dnes zredukovali na veľmi málo. A to nie náhodou, ale preto, že násilie ľudí a kultúr viedlo k ich takmer úplnému zániku. Preto je takmer v DNA východných cirkví toto veľmi hlboké puto s mučeníckym svedectvom. Na druhej strane majme na pamäti, že mnohé východné cirkvi sa zrodili v prostredí veľmi blízkom Palestíne. Naše svedectvo je o tom, ktorý je Pánom a Majstrom, a ktorý práve za nás vylial svoju krv, o Ježišovi Kristivi. Sme predstaviteľmi náboženstva, ktoré sa na rozdiel od mnohých iných zrodilo z krvi svojho zakladateľa. A to je aj dôvod, prečo kresťanstvo vzbudilo toľký údiv, a to tak v antických náboženstvách, ako aj potom v ostatných monoteistických náboženstvách, práve pre mimoriadnu surovosť osudu Toho, ktorý bol predmetom úcty. Nemáme víťazného proroka, ktorý založil štát, nie sme národ, ktorý má pozemské mesto; sme nasledovníci niekoho, kto sa vydáva na púť dejinami do nebeského Jeruzalema.“
Ďalej Mons. Gugerotti odpovedal na otázku ohľadom mierovej misie Svätej stolice na Ukrajine, pričom vysvetlil, že za všetkým je „komplex príčin, o ktorých my na Západe často vôbec nevieme“. Ako uviedol „na Východe, ak chcete pochopiť dnešok, musíte pochopiť včerajšok, a ak chcete pochopiť zajtrajšok, ešte viac je tento zajtrajšok zakorenený v tom, čo sa stalo.“ Podľa jeho slov „západný svet pád Sovietskeho zväzu“ nepochopil do hĺbky. A dodal:
„To, čo môžem povedať veľmi jasne je, že pápež František vždy hľadal a chcel mier nad všetky rozumné možnosti a že to vyplýva z jeho hlbokej viery, viery, ktorá je vierou nad rozum. A láska je určite pred rozumom a po ňom. Spomínam si, že keď som bol nunciom na Ukrajine, pápež František urobil tú zbierku, ktorá priniesla 16 miliónov eur pre vtedy už vysídlené osoby v Donbase, a ktorú som bol povolaný riadiť tým, že som išiel osobne overiť, že až 800-tisíc ľudí využilo pomoc, ktorú pápež a katolíci v Európe dokázali poslať. Je tu stála kontinuita, ktorá siaha až do čias vzniku Sovietskeho zväzu, keď pápež posielal celé humanitárne konvoje do novovznikajúcej sovietskej ríše, nazvime to tak, bez ohľadu na ideológiu. To znamená, že politika pápežov vždy bola a zostáva politikou nádeje nad nádejou. Naša diplomacia nie je diplomaciou kalkulácií, je diplomaciou možných utópií.“
Prefekt Dikastéria pre východné cirkvi tiež odpovedal na otázku, či dosiahneme harmóniu medzi kresťanmi Východu a Západu, po ktorej túži Svätý Otec František. Prefekt spomenul svoju nedávnu návštevu Alexandrie v Egypte, a ubezpečil, že „na osobnej úrovni je klíma medzi katolíkmi a pravoslávnymi veľmi dobrá“. Zdôraznil však, že je potrebná „sila osobných kontaktov“, aby bola „plná lásky, „prekonala všetky záťaže a balasty, ktoré nám bránia objať sa na verejnosti tak, ako sa objímame v súkromí“.
Napokon Mons. Gugerotti odpovedal na otázku ako sa pozerá na dátum konzistória, ktoré sa bude sláviť 30. septembra, v predvečer synody:
„S veľkou nádejou. Neviem, čo Duch Svätý prinesie, pretože iniciatívy ľudí sú vždy prípravou. Duch Svätý nás prekvapuje tak, ako prekvapil Druhý vatikánsky koncil a mnohé iné udalosti v dejinách. Nezabúdajme, že neoslavujeme seba a ani svoje úspechy, ani svoje prípravy, ale pripravenosť srdca na vnuknutia Ducha. Každá príležitosť, keď Duch môže v hojnejšej miere viditeľne vanúť, sa stáva cirkevným sviatkom. Takto k tomu pristupujem aj ja. A toto konzistórium, takmer ako začiatok synody, nie je ničím iným ako pripomienkou pre nás, nových kardinálov, aby sme kráčali v duchu synody a synodality, ktorá tvorí samotnú podstatu Cirkvi ako spoločenstva.“
(Článok Antonelly Paleromovej z VN spracovala Miroslava Holubíková)