Vatikán 10. júla (VaticanNews) Septembrovým konzistóriom chce pápež dosiahnuť, aby sa všetka pozornosť v nasledujúcom mesiaci sústredila na synodu. Významné sú birety pre biskupov „na okraji“, ale aj zaradenie nuncia v Spojených štátoch.
Mnohí boli presvedčení, že v roku 2023 sa nebude konať konzistórium pre kreovanie nových kardinálov. Pápež František ich však bude mať deväť počas desať rokov svojho pontifikátu. Nikto nečakal júlové oznámenie s „kreovaním“ 21 kardinálov koncom septembra, v predvečer začiatku prvej z dvoch synod o synodalite. Stalo sa tak už pred rokom, na ôsmom konzistóriu, ktoré bolo 27. augusta 2022.
Pri prechádzaní zoznamu 21 mien, z ktorých je 18 mladších ako osemdesiat rokov, a teda voličov v prípadnom konkláve, možno vidieť zdôraznenie Svätej stolice (na príklade nových prefektov dôležitých kuriálnych dikastérií, Dikastéria pre biskupov, Dikastéria pre východné cirkví a Dikastéria pre náuku viery) a vo svete (napríklad purpur pre nových arcibiskupov Madridu a Bogoty).
Spolu s „prekvapeniami“, ktoré sú v súlade s doterajšími voľbami Petrovho nástupcu predstavuje najvýznamnejšiu novinku voľba dvoch nunciov, ktorých precedens treba hľadať v konzistóriu z novembra 2016, keď bol kreovaný kardinál Mario Zenari, pápežský veľvyslanec v Sýrii, kde zostal doteraz. V tomto prípade ide o 76-ročného Emila Paula Tscherriga, apoštolského nuncia v Taliansku, a 77-ročného Christopha Pierra, nuncia v Spojených štátoch, ktorí sú prelátmi, ktorým sa v súčasnosti končí diplomatická služba. Za osobitnú pozornosť stojí zaradenie Mons. Pierra, muža s veľkou vyrovnanosťou, ktorý zohrával a naďalej zohráva dôležitú úlohu pri spolupráci s pápežom Františkom pri výbere nových biskupov pre Cirkev v USA.
Pozoruhodná je aj jasnočervená farba pre Pierbattistu Pizzaballu, prvého latinského patriarchu Jeruzalema, ktorý dostane biret. Cirkevná „matka“ Svätého mesta, inak povedané, latinská cirkev tejto Svätej zeme, ktorá ostáva naďalej zemou nenávisti, stretov a násilia, má teraz o jedno potvrdenie viac, aby sa zapojila do riadenia univerzálnej cirkvi prostredníctvom spolupráce s pápežom, ku ktorej je povolaný každý nový kardinál.
Ako vnímavosť k perifériám a k cirkvám na okraji možno vidieť v menovaní kardinála Stephena Mullu, arcibiskupa Džuby v Južnom Sudáne, krajiny, ktorú pápež František navštívil vo februári tohto roka, ako aj Stephena Brislina, arcibiskupa Kapského mesta v Juhoafrickej republike, a Protaseho Rugambwu, arcibiskupa koadjútora Tabory v Tanzánii: tri africké metropolitné mestá budú mať kardinála po prvýkrát.
Za zmienku stojí aj menovanie medzi voličov nového biskupa Hongkongu Stephena Chow Sau-Yana a hlavného rektora saleziánov Ángela Fernándeza Artimeho. Zatiaľ čo medzi vyše osemdesiatročnými kardinálmi sú bývalý nuncius a sekretár Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich Agostino Marchetto, odborník Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu, a starší argentínsky kapucínsky rehoľník Luis Dri, spovedník: oboch Svätý Otec František dobre poznal ešte pred svojím zvolením za pápeža.
Po konzistóriu 30. septembra sa počet kardinálov voličov v prípade konkláve zvýši na 137. Teda výrazne nad strop 120, ktorý stanovil Pavol VI. a ktorý už niekoľkokrát prekročili Ján Pavol II. aj Benedikt XVI. Podľa štatistík z konca septembra bude mať Európa 53 voličov (vrátane 15 Talianov); 15 voličov bude zo Severnej Ameriky (11 USA, 4 Kanada); 24 voličov bude mať Latinská Amerika, 19 voličov je z Afriky; 23 voličov z Ázie a 3 voliči sú z Oceánie.
Preložil Martin Jarábek