Vatikán 9. júla (VaticanNews) Vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána, dnes v nedeľu 9. júla, Svätý Otec vyzval tisíce veriacich zhromaždených na Námestí sv. Petra aj sledujúcich prostredníctvom médií, aby odložili namyslenosť, pýchu, aroganciu a mali postoj malého dieťaťa, ktoré si uvedomuje svoju odkázanosť na pomoc Otca.
Príhovor Svätého Otca Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium prináša veľmi krásnu modlitbu Pána Ježiša, ktorý sa obracia k Otcovi slovami: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým” (Mt 11, 25). O akých veciach však Ježiš hovorí? A potom, kto sú to tí maličkí, ktorým sú tieto veci zjavené? Zastavme sa pri veciach, za ktoré Ježiš zvelebuje Otca, a pri maličkých, ktorí ich vedia prijímať.
Veci, za ktoré Ježiš zvelebuje Otca. O niečo skôr Pán pripomenul niektoré svoje skutky: „Slepí vidia [...] malomocní sú čistí, [...] chudobným sa hlása evanjelium” (Mt 11, 5), a odhalil ich význam, keď povedal, že sú znameniami Božieho pôsobenia vo svete. Posolstvo je teda jasné: Boh sa zjavuje tým, že oslobodzuje a uzdravuje človeka – nezabúdajme na to: Boh sa zjavuje tým, že oslobodzuje a uzdravuje človeka – a robí to s nezištnou láskou, láskou, ktorá zachraňuje. Preto Ježiš zvelebuje Otca, pretože jeho veľkosť spočíva v láske a on nikdy nekoná inak ako z lásky.
Túto veľkosť v láske však nechápu tí, ktorí si namýšľajú, že sú veľkí, a robia si boha na svoj vlastný obraz: boha mocného, neúprosného, pomstychtivého. Inými slovami, títo namyslení ľudia nedokážu prijať Boha ako Otca; ten kto je plný seba samého, pyšný, kto sa stará len o svoje záujmy – títo sú namyslení, je presvedčený, že nikoho nepotrebuje.
Ježiš v tejto súvislosti menuje obyvateľov troch vtedajších bohatých miest, Korozainu, Betsaidy a Kafarnauma, kde vykonal mnoho uzdravení, ale ktorých obyvatelia zostali ľahostajní k jeho kázaniu. Pre nich boli zázraky len veľkolepými udalosťami, ktoré sa hodili na titulné stránky novín a živili klebety; po naplnení chvíľkového záujmu ich odložili, možno aby sa venovali iným aktuálnym správam. Nevedeli prijať veľké Božie veci.
... Maličkí ich naopak vedeli prijať a Ježiš za nich chváli Otca: „Zvelebujem ťa,” hovorí, „lebo si zjavil nebeské kráľovstvo maličkým.” Zvelebuje ho za jednoduchých, ktorí majú srdcia zbavené domýšľavosti a sebalásky. Maličkí sú tí, ktorí sa ako deti cítia odkázaní na pomoc a nie sú sebestační, sú otvorení Bohu a žasnú nad jeho skutkami. Dokážu čítať jeho znamenia, žasnúť nad zázrakmi jeho lásky! Pýtam sa každého z vás, aj seba samého: vieme žasnúť nad Božími vecami alebo ich berieme ako niečo pominuteľné?
Bratia a sestry, náš život, ak sa nad ním zamyslíme, je plný zázrakov: je plný prejavov lásky, znamení Božej dobroty. Tvárou v tvár im však aj naše srdce môže zostať ľahostajné a zvyknúť si na to, byť zvedavé, ale neschopné žasnúť a nechať sa „ohromiť”. Uzavreté srdce, obrnené srdce, ktoré nemá schopnosť žasnúť. Zapôsobiť: to je to krásne sloveso, ktoré pripomína film fotografa. To je správny postoj pred Božími dielami: fotografovať jeho diela v mysli, aby zapôsobili v srdci, a potom ich rozvíjať v živote, prostredníctvom konania dobra, aby sa „fotografia” Božej lásky v nás a cez nás stávala stále jasnejšou.
A teraz si položme otázku, každý z nás: v mori správ, ktoré nás zaplavujú, dokážem sa, ako nám to dnes ukazuje Ježiš, zastaviť pri veľkých veciach, ktoré koná Boh? Dokážem ako dieťa žasnúť nad dobrom, ktoré v tichosti mení svet alebo som stratil schopnosť žasnúť? A zvelebujem Otca každý deň za jeho skutky?
Panna Mária, ktorá zajasala v Pánovi, nech nás urobí schopnými žasnúť nad jeho láskou a s jednoduchosťou ho chváliť.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Beáta Dorková)
Redakčne upravil: Martin Jarábek