Vatikán 8. júla (VaticanNews) Teológia, ktorá rastie a prehlbuje sa „v dialógu medzi teológmi a v rozhovore s vedou a spoločnosťou“. Vždy však v službe evanjelizácie. Arcibiskup La Platy Víctor Manuel Fernández verí, že práve takúto úlohu mu pápež František zveril, ako to vyplýva z listu, ktorý mu rímsky biskup poslal súčasne s jeho vymenovaním za prefekta Dikastéria pre náuku viery.
Fernández bol blízkym spolupracovníkom pápeža Bergoglia už od čias, keď bol arcibiskupom Buenos Aires. V tomto rozhovore pre vatikánske médiá nový prefekt, ktorý sa ujme funkcie v septembri, vysvetľuje, čo znamená hlásať evanjelium a strážiť vieru v súčasnosti.
Vaša excelencia, prečo pápež sprevádzal vaše vymenovanie listom a čo to znamená?
„Je v tom nepochybne dôležitý význam. Pápež mi vopred oznámil, že spolu s menovacím dekrétom mi chce poslať list, aby ‚objasnil‘ význam mojej misie. List ponúka najmenej šesť silných bodov, ktoré nabádajú k zamysleniu, ale ja si to vysvetľujem tak, že týmto textom istým spôsobom anticipoval uplatnenie apoštolskej konštitúcie Praedicate evangelium. Vyzýva totiž k teológii, ktorá dozrieva, rastie, prehlbuje sa v dialógu medzi teológmi a v rozhovore s vedou a spoločnosťou. To všetko však v službe evanjelizácie. Umiestnenie tohto dikastéria za Dikastérium pre evanjelizáciu už vyjadrovalo toto posolstvo, ale Františkov list ho vyjadruje explicitnejšie. Skutočnosť, že si za prefekta vybral teológa, ktorý bol tiež farárom, to potvrdzuje aj ďalším spôsobom.“
Čo znamená dnes „strážiť“ vieru?
„Pápež František naznačuje, že výraz ‚strážiť‘ je bohatý na významy. Určite nevylučuje bdelosť, ale vyjadruje, že učenie viery sa uchováva predovšetkým tým, že rastieme v jej chápaní. Dokonca aj situácia, keď je potrebné riešiť prípadnú herézu, by mala viesť k novému teologickému rozvoju, ktorý dozrieva v chápaní náuky, a to je najlepší spôsob, ako strážiť vieru. Ak sa napríklad jansenizmus dokázal tak dlho udržať, bolo to preto, že sa len odsudzoval, ale nereagovalo sa na určité legitímne zámery, ktoré sa mohli skrývať za omylmi, a časom nedošlo k náležitému teologickému rozvoju“.
Ako ohlasovať evanjelium, ako odovzdávať vieru v čoraz viac sekularizovaných kontextoch našich spoločností?
„Tým, že sa vždy snažíme lepšie ukázať celú jej krásu a príťažlivosť, bez toho, aby sme ju znetvorili nakazením svetskými kritériami, ale vždy nájdeme styčný bod, ktorý jej umožní byť skutočne zmysluplnou, výrečnou, vzácnou pre tých, ktorí ju počúvajú. Bez dialógu s kultúrou riskujeme, že naše posolstvo, akokoľvek krásne, sa stane nepodstatným. Preto som vďačný za čas, ktorý som strávil ako člen Pápežskej rady pre kultúru, kde som sa veľa naučil po boku kardinála Ravasiho.
Aký zmysel a aktuálnosť majú slová, ktoré Benedikt XVI. umiestnil do úvodu encykliky Deus caritas est: „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie“?
„Je vhodné pripomenúť si tieto slová práve dnes. Žiadna náboženská doktrína nikdy nezmenila svet, ak nedošlo k udalosti viery, k stretnutiu, ktoré nanovo nasmeruje život. A to sa netýka len kresťanstva, ale možno to vidieť v dejinách náboženstiev. Napríklad v kríze hinduizmu a jeho následnej obnove s hymnami na Krišnu a pri mnohých iných príležitostiach. Bez skúsenosti so živým Kristom, ktorý miluje a zachraňuje, nemôžeme formovať naše ‚byť kresťanmi‘ a sústrediť sa na hádky a spory s každým nepomôže k tomu, aby v ľuďoch dozrel tento vývoj. Tento výrok Benedikta XVI. nás vyzýva, aby sme rozvíjali pevnú a fundovanú teológiu, ktorá je jasne orientovaná na službu tejto udalosti“.
Andrea Tornielli / Preklad: Martin Jarábek