Bratislava 12. júna (TK KBS) Na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa konala vedecká konferencia s názvom Doctorandorum dies 2023. Jej leitmotívom boli slová pápeža Františka, ktoré o teologickom bádaní vyslovil vo apoštolskej konštitúcii Radosť z pravdy o univerzitách a cirkevných fakultách: „Dobrý teológ nemá uzavreté, ale otvorené myslenie. Je stále otvorený voči Božiemu maius a voči pravde, takže sa stále vyvíja.“ (Veritatis gaudium 3)
V tomto duchu jeho teologickej vízie pod vedením a odborným dozorom svojich školiteľov vystúpilo na konferencii 11 doktorandov fakulty s príspevkami, v ktorých predstavili vybrané témy zo svojich licenciátskych a dizertačných prác. S anotáciami a abstraktami ich príspevkov je možné oboznámiť sa TU. Celá konferencia bola rozdelená do troch sekcií podľa oblastí výskumu v rámci teologickej vedy.
Po otvorení konferencie dekanom fakulty doc. Jozefom Jančovičom sa ujal moderovania úvodnej sekcie venovanej biblickým vedám prof. Pavol Farkaš, vedúci katedry biblických vied. V sekcii zaznela štvorica podnetných vedeckých príspevkov z pera - Filipa Majdána, ktorý hovoril o funkciách obetnej a kultovej terminológie v protopavlových listoch, Miroslava Hosťoveckého, ktorý analyzoval podobenstvo o zlých vinohradníkoch ako biblický rîb, Petra Pajerského, ktorý referoval o svojom výskume o komplementárnosti muža a ženy v monogamnom manželstve v kontexte kníh Genezis a Rút, a Michala Mališa, ktorý sa venoval gramatickým a kontextovým zvláštnostiam Ježišových fyzických obrátení v synoptických evanjeliách.
Druhú sekciu, nasmerovanú do oblasti systematickej teológie, moderoval prodekan pre vzdelávanie a informačné technológie Vladimír Thurzo. Pod jeho dohľadom vystúpila trojica doktorandov s príspevkami o aktuálnych otázkach dogmatickej a morálnej teológie. Miroslav Liška analyzoval vedecký diskurz o tom, či mal Ježiš Kristus úmysel založiť Cirkev, Ľubomír Švorca predstavil dva náhľady na vieru ako osobnú skúsenosť z obdobia patristiky a scholastiky a Ján Viglaš z katolíckeho pohľadu zhodnotil etické aspekty vakcinácie proti ochoreniu Covid-19 v argumentácii odporcov očkovania. Obe sekcie boli sprevádzané diskusiou.
Po prestávke pokračovala konferencia pod vedením prodekana pre rozvoj fakulty doc. Tibora Reimera SDB treťou a záverečnou sekciou venovanou praktickým aspektom teologickej vedy. V príspevkoch štvorice doktorandov sa opäť objavila reflexia na aktuálne výzvy pastoračnej praxe. Miroslav Šidlo predstavil základné etické princípy podnikania vo svetle doktríny pápeža Františka, Tomáš Pavlík referoval o potrebe starostlivosti o kňazov ako jednej z výziev Synody o synodalite na Slovensku, Vladimír Kiš upriamil svoj pohľad na ekleziálny rozmer v vývoji foriem sviatosti zmierenia. Celú konferenciu zakončil Ján Hanečka predstavením gnozeologických limitov tzv. redukovaného človeka v diele Pavla Straussa.
„Konferencia prebiehala v žičlivej a priateľskej atmosfére, školitelia a ďalší skúsení vedeckí pracovníci našej fakulty doktorandov upozornili na niektoré úskalia a slabé miesta v ich doterajšej vedeckej práci a tiež poukázali na ďalšie možnosti a smery rozvoja ich vedeckého skúmania či potrebu rozpracovať a preskúmať nejakú súvisiacu oblasť, ktorej sa doteraz nevenovali. Za všetky ohlasy možno uviesť reakciu a spätné zhodnotenie jedného z doktorandov: „Bola to jedna z konferencií, čo mi dali najviac," tlmočil jeho slová Róbert Horka, prodekan pre vedeckú činnosť a zahraničné vzťahy fakulty.
Na záver konferencie po poďakovaní všetkým zúčastneným zaznelo z úst prodekana Horku avízo, že príspevky vyjdú v konferenčnom zborníku.