Vatikán 12. mája (VaticanNews) „Dobro vykonané v mene Boha je tou časťou nás samých, ktorá sa nezruší, nikdy sa nestratí“ - tieto slová napísal pápež v texte príhovoru, ktorý vo štvrtok 11. mája odovzdal na stretnutí valnému zhromaždeniu Medzinárodnej charity. Svätý Otec vychádzal zo štvrtej kapitoly apoštolskej exhortácie Amoris Letitia. Odvolal sa pritom na hymnus sv. Pavla o láske z Prvého listu Korinťanom. Lásku nazval najdokonalejšou cestou k poznaniu Boha a k pochopeniu toho, čo je v kresťanskom živote najdôležitejšie.
Svätý Otec poukázal na to, že činnosť Caritas Internationalis by mala slúžiť predovšetkým na vyjadrenie Pánovej lásky k druhým. Tým sa odlišuje od iných charitatívnych inštitúcií. Služba ľuďom v oblasti charity je spojená s prinášaním radosti evanjelia, jednoty, spravodlivosti a pokoja. Je to láska, vďaka ktorej existujeme. Je základom bytia. Keď si osvojíme Božiu lásku a lásku v ňom, priblížime sa k pravde o tom, kto sme ako osoby a ako Cirkev. Presvedčíme sa nielen o dôležitosti nášho života, ale aj o tom, aký vzácny je život druhých. Začíname chápať, že každý život je niečo neodňateľné a v Božích očiach sa javí ako zázrak.
Pápež zdôraznil, že láska nám otvára oči, rozširuje náš pohľad, umožňuje nám rozpoznať v cudzincovi, ktorého stretneme na našej ceste, tvár brata s menom, príbehom, drámou, voči ktorému nemôžeme zostať ľahostajní. Vo svetle Božej lásky sa fyziognómia druhého vynára z tieňa, vystupuje zo svojej bezvýznamnosti a nadobúda hodnotu, význam. Potreby blížneho nám kladú otázky, znepokojujú nás, provokujú nás, aby sme prijali výzvu zodpovednosti.
Ďalej dodal, že vždy vo svetle lásky nachádzame silu a odvahu odpovedať na zlo, ktoré utláča druhých, odpovedať v prvej osobe, ukázať svoju tvár, svoje srdce, vyhrnúť si rukávy. Božia láska nám dáva pocítiť ťarchu ľudskosti druhého ako „príjemné jarmo a ľahké bremeno“ (Mt 11, 30). Podnecuje nás, aby sme cítili ako svoje vlastné tie rany, ktoré vidíme na tele druhého človeka, a pobáda nás, aby sme naliali olej bratstva na nepostrehnuteľné rany, ktoré čítame v duši nášho blížneho.
Svätý Otec poznamenal, že žiť lásku znamená byť veľkorysý, dobrotivý, uvedomujúc si, že na to, aby sme mohli konštruktívne spolupracovať, mali by sme najprv „dať priestor“ druhému. Robíme to vtedy, keď zostávame otvorení dialógu a počúvaniu, flexibilne prijímame názory, ktoré sa líšia od našich vlastných, bez toho, aby sme si utvrdili svoje pozície, ale skôr ide o to, aby sme hľadali bod stretnutia, cestu sprostredkovania.
Pápež poukázal na to, že apoštol Pavol uzatvára svoj „chválospev lásky“ konštatovaním, že je to dokonalá cesta k Bohu, väčšia ako viera a nádej. Tie zostávajú „dočasnými darmi“, spojenými s naším pozemským stavom pútnikov, zatiaľ čo láska sa ukazuje ako „konečný dar“, prísľub a predchuť posledných časov Božieho kráľovstva. Boží súd nad dejinami sa vynáša na základe lásky, ktorú dnes prejavujeme, na základe rozlišovania toho, čo sme v mene Boha urobili pre druhých.
Svätý Otec František pripomenul, že Caritas bola zriadená, aby dala výraz cirkevnému spoločenstvu, vnútrocirkevnému agapé, aby bola prostredníkom medzi univerzálnou Cirkvou a miestnymi cirkvami, aby podporovala angažovanosť celého Božieho ľudu v konaní milosrdenstva.
Svätý Otec zdôraznil, že poslaním Caritas je predovšetkým spolupracovať pri rozsievaní, ohlasovať evanjelium prostredníctvom dobrých skutkov. Nejde len o iniciovanie projektov a stratégií, ktoré fungujú, ktoré sa usilujú o účinnosť, ale o zmýšľanie v neustálom a nepretržitom procese misionárskeho obrátenia. Z tohto dôvodu nie je druhoradé pripomenúť úzke spojenie medzi cestou osobnej svätosti a cirkevným misionárskym obrátením: tí, ktorí pracujú pre Caritas, sú povolaní svedčiť o takejto láske pred svetom. „Buďte misionárskymi učeníkmi, napodobňujte Krista!“ - povzbudil pápež František.
Ďalej dodal, že členovia Caritas sú povolaní sprevádzať miestne cirkvi v ich aktívnej účasti na pastorácii charity. Mali by sa starať o výchovu kompetentných ľudí schopných niesť posolstvo Cirkvi do politického a spoločenského života. Výzva informovaných a zrelých laikov je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým, pretože ich prítomnosť sa rozširuje na všetky oblasti, ktoré sa priamo dotýkajú života chudobných. Práve laici môžu s tvorivou slobodou vyjadriť materské srdce Cirkvi a jej záujem o sociálnu spravodlivosť, zapojiť sa do náročnej úlohy zmeny nespravodlivých sociálnych štruktúr a podpory šťastia ľudskej osoby.
Martin Jarábek - Vatikán