Vatikán 11. mája (VaticanNews) Vo štvrtok 11. mája pokračovala vo Vatikáne návšteva koptského pravoslávneho alexandrijského patriarchu, Jeho Svätosti Tawadra II. Dopoludnia sa konalo súkromné stretnutie v Apoštolskom paláci, ktoré začal súkromný rozhovor koptského pápeža s pápežom Františkom. Nasledovalo predstavenie delegácií, oficiálne príhovory a výmena darov. Stretnutie zavŕšila spoločná ekumenická modlitba v kaplnke Redemptoris Mater. Dvadsaťjeden koptských mučeníkov bude zaradených do rímskeho martyrológia, oznámil František.
„Toto je deň, ktorý urobil Pán: radujme sa a jasajme v ňom!“, zopakoval pápež František veľkonočné zvolanie, ktorým pred päťdesiatimi rokmi pápež svätý Pavol VI. vo svätopetrskej bazilike privítal Tawadrosovho predchodcu, pápeža Šenudu III., aby takou istou aklamáciou uvítal svojho milovaného brata a priateľa Tawadra:
„Úprimne ti ďakujem, že si prijal moje pozvanie, aby sme si spoločne pripomenuli jubileum tejto historickej udalosti z roku 1973 a tiež desiate výročie nášho prvého stretnutia v roku 2013. Na ekumenickej ceste je dôležité pozerať sa vždy dopredu (…) a neustále si klásť otázku : „Quanta est nobis via?“, ako ďaleko ešte máme dôjsť? (…) Stretnutie našich predchodcov, ktoré sa konalo v Ríme od 9. do 13. mája 1973, znamenalo historický medzník vo vzťahoch medzi Svätopeterskou a Markovou stolicou. Bolo to prvé stretnutie medzi pápežom koptskej pravoslávnej cirkvi a rímskym biskupom. Znamenalo tiež ukončenie teologického sporu siahajúceho až do čias Chalcedónskeho koncilu, a to vďaka podpisu pamätnej spoločnej christologickej deklarácie z 10. mája 1973, ktorá neskôr poslúžila ako inšpirácia pre podobné dohody s ostatnými východnými pravoslávnymi cirkvami“.
Ako pápež František ďalej poznamenal, ono historické stretnutie viedlo k vytvoreniu Medzinárodnej zmiešanej komisie medzi katolíckou cirkvou a koptskou pravoslávnou cirkvou, ktorá v roku 1979 prijala priekopnícke Zásady, ktorými sa má riadiť hľadanie jednoty medzi katolíckou cirkvou a koptskou pravoslávnou cirkvou, podpísané Jánom Pavlom II. a pápežom Šenoudom III. V tomto dokumente sa prorocky uvádza, že „jednota, ktorú si predstavujeme, neznamená pohltenie jedného druhým ani nadvládu jedného nad druhým. Je v službe každému z nich, aby mu pomohla lepšie prežívať špecifické dary, ktoré dostal od Ducha Božieho“, pokračoval.
„Táto zmiešaná komisia potom pripravila pôdu pre zrod plodného teologického dialógu medzi katolíckou cirkvou a celou rodinou východných pravoslávnych cirkví, ktorého prvé stretnutie sa uskutočnilo v roku 2004 v Káhire za hostiteľstva Jeho Svätosti Šenudu. Ďakujem koptskej pravoslávnej cirkvi za jej angažovanosť v tomto teologickom dialógu. Som tiež vďačný Vašej Svätosti za bratskú pozornosť, ktorú naďalej venujete koptskej katolíckej cirkvi, blízkosť, ktorá našla chvályhodné vyjadrenie vo vytvorení Národnej rady kresťanských cirkví v Egypte. Ako vidíme, stretnutie našich slávnych predchodcov neprestalo prinášať ovocie na ceste našich cirkví k plnému spoločenstvu. Práve na pamiatku tohto stretnutia v roku 1973 sa tu Vaša Svätosť prvýkrát stretla so mnou 10. mája 2013, niekoľko mesiacov po Vašej intronizácii a niekoľko týždňov po začiatku môjho pontifikátu. Pri tej príležitosti ste navrhli, aby sme každého 10. mája oslavovali „Deň priateľstva medzi koptmi a katolíkmi“, ktorý odvtedy naše cirkvi pravidelne oslavujú“.
Ako symbol tohto priateľstva pápež František pripomenul slávnu koptskú ikonu z 8. storočia, na ktorej je zobrazený Pán s rukou na ramene svojho priateľa, svätého mnícha Mena z Egypta. Tejto ikone sa niekedy hovorí „ikona priateľstva“, pretože sa zdá, že Pán chce svojho priateľa sprevádzať a kráčať s ním, vysvetlil František a dodal: „Podobne aj putá priateľstva medzi našimi cirkvami majú korene v priateľstve samotného Ježiša Krista so všetkými jeho učeníkmi, ktorých nazýva „priateľmi“ (porov. Jn 15,15) a ktorých sprevádza na ich ceste, ako to urobil s pútnikmi z Emauz“.
„Na tejto ceste priateľstva nás sprevádzajú aj mučeníci, ktorí dosvedčujú, že „nik nemá väčšiu lásku ako tento: položiť život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13). Nemám slov, ktorými by som vyjadril svoju vďačnosť za vzácny dar relikvie koptských mučeníkov zabitých v Líbyi 15. februára 2015. Títo mučeníci boli pokrstení nielen vodou a Duchom, ale aj krvou, krvou, ktorá je sejbou jednoty pre všetkých Kristových nasledovníkov. S radosťou dnes oznamujem, že so súhlasom Vašej Svätosti bude týchto 21 mučeníkov zaradených do rímskeho martyrológia na znamenie duchovného spoločenstva, ktoré spája naše dve cirkvi“.
Kiež modlitby koptských mučeníkov, spojené s modlitbami Bohorodičky, naďalej prispievajú k tomu, aby naše cirkvi rástli v priateľstve až do požehnaného dňa, keď budeme môcť spoločne sláviť pri jednom oltári a prijímať rovnaké Telo a Krv Spasiteľa, „aby svet uveril“ (Jn17,21), rozlúčil sa pápež František.
Dodajme, že to nie je to prvýkrát, čo katolícka cirkev zaradila nekatolíkov do rímskeho martyrológia. Už v roku 2001 bolo do martyrológia zaradených viacero svätcov pravoslávnych a východných cirkví, ktorí žili po ich rozdelení, napríklad slovanskí svätci Theodosius a Antonín Pečerský (11. storočie), Štefan Permský a Sergij Radonežský (14. storočie) a arménsky svätec Gregor (10. storočie), ktorého pápež František v roku 2015 vyhlásil za učiteľa cirkvi.