Bukurešť 11. mája (TK KBS) V dňoch 8. až 10. mája sa v Bukurešti konalo stretnutie biskupov a tajomníkov Rád pre rodinu a život európskych biskupských konferencií s názvom: „Pane, ako môžeme poznať cestu? (Jn 14, 5). Rodina v dnešnej Európe“. Radu KBS pre rodinu na stretnutí zastupoval jej predseda vladyka Cyril Vasiľ a tajomník Richard Kucharčík. Stretnutie moderoval Martin Michalíček, generálny sekretár CCEE.
Počas dvoch pracovných dní sa 40 účastníkov z 22 krajín obšírne zaoberalo situáciou vo svojich krajinách a diskutovalo o tom, ako šíriť témy rodiny a života v kontexte rastúcej sekularizácie a úpadku náboženskej praxe. V rámci práce sa diskutovalo aj o otázke evanjelizácie vo svete, kde sa čoraz viac upúšťa od osobných vzťahov v prospech virtuálnych a kde dominantnú úlohu zohráva umelá inteligencia.
Rokovanie sa začalo pozdravom bukureštského arcibiskupa Aurela Percă a chargé d'affaires apoštolskej nunciatúry v Rumunsku Mons. Germana Penemoteho. Arcibiskup Edinburgu Leo Cushley, predseda Komisie CCEE pre rodinu a život, zdôraznil, že „táto konferencia je odpoveďou na výzvu pápeža Františka brániť rodinu a zaviazať sa chrániť ju pred tlakom ideologickej kolonizácie“.
Arcibiskup Gintaras Grušas, arcibiskup Vilniusu a predseda Rady európskych biskupských konferencií, zasa vyjadril nádej, že stretnutie „umožní väčšie prepojenie medzi cirkvami a pomôže uzdraviť Cirkev prostredníctvom rodín“. Predseda CCEE pripomenul aj situáciu na Ukrajine a zdôraznil, že v situácii vojny možno vidieť skúsenosť rodín, ktoré pomáhajú rodinám.
Prvý deň bol venovaný prezentácii „Katechumenátnych itinerárov pre manželský život“, ktorý v roku 2022 vydalo Dikastérium pre laikov, rodinu a život. Profesorka Gabriella Gambino, podsekretárka dikastéria, podrobne opísala spôsob, akým sa dokument môže implementovať v jednotlivých partikulárnych cirkvách, ktoré budú mať následne za úlohu jeho inkulturáciu, a načrtla kroky, ktoré môže každá partikulárna cirkev podniknúť na aplikáciu odporúčaní dokumentu.
Cieľom je podľa nej „postupne zmeniť prístup pastorácie povolaní“, pričom aj povolanie k manželskému životu treba považovať za skutočné povolanie, pretože „manželstvo nie je hra, ale cesta dvoch“. K tomu je potrebné „prehodnotiť aj prístup katechézy kresťanskej iniciácie“.
Druhý deň zasadnutia sa začal prednáškou kardinála Willema Eijka, arcibiskupa Utrechtu. Kardinál hovoril na tému „Katolícke učenie o hodnotách a normách týkajúcich sa manželstva a sexuality: konzervativizmus alebo vízia?“.
V prehľade hlavných tém teológie tela Jána Pavla II. sa venoval aj historickému pohľadu na otázky sexuality a plodenia a ich vnímaniu vo svete. „Keď sú ľudia sekularizovaní,“ povedal kardinál Eijk, „už nevnímajú manželstvo ako niečo, čo ustanovil Boh, ale ako čisto ľudskú inštitúciu“.
Oddelenie sexu a plodenia, ku ktorému došlo v 60. rokoch 20. storočia s rozšírením chemickej antikoncepcie, odstránilo plodiacu funkciu sexuality, čím sa otvorili „aj homosexuálne vzťahy, ktoré nemajú za cieľ plodenie“.
Ďalšia ťažkosť, vysvetlil kardinál, vznikla už skôr s priemyselnou revolúciou, pretože rytmus práce oddelil mužov a ženy, ktorí „už nezdieľajú veľkú časť svojho života“, a to sťažuje udržanie manželstva.
Kardinál pripomenul, že „Cirkev zakladá svoje učenie o sexuálnej etike na podstate manželstva, ktoré je úplným darom muža a ženy“.
Poobedie bolo venované práci katolíckych rodinných združení v Európe. Poobedný blok otvoril pozdravom Cornel Bărbut, podpredseda Federácie združení rodín v Európe (FAFCE). Nicola Speranza, generálny sekretár FAFCE hovoril o „Najväčších výzvach pre rodiny v súčasnosti: z legislatívneho, európskeho a národného hľadiska“.
Speranza vyzdvihol najmä šesť konkrétnych otázok, ktoré predstavujú skutočné výzvy, a to aj na legislatívnej úrovni: otázku demografickej zimy, ktorá je v Európe úplne zanedbaná, a pritom je to "strategická otázka, ktorá umožňuje prekonať ideologické bariéry pochádzajúce z ideológií LGBT“; tzv. pandémiu osamelosti; definíciu manželstva a civilných zväzkov; výzvu v oblasti vzdelávania; otázku slobody myslenia; a otázku ochrany ľudskej dôstojnosti a reprodukcie a života v každom štádiu.
Posledný, tretí deň otvoril svojím príspevkom Juan José Pérez-Soba, profesor pastorálnej teológie na Pápežskom teologickom inštitúte Jána Pavla II, ktorý sa venoval téme „Kresťanská formácia v kontexte rodinného života“.
Profesor Pérez-Soba poukázal na tri princípy, z ktorých treba v pastorácii vychádzať: na teológiu tela svätého Jána Pavla II, teológiu lásky, ako ju navrhol Benedikt XVI. v jej troch etapách (byť dieťaťom, stať sa manželom a otcom-matkou), a napokon pastoračné obrátenie podľa indikácií navrhnutých v Amoris Laetitia pápeža Františka o afektívnej formácii a sprevádzaní.
Navrhol tiež, aby biskupské konferencie zakladali inštitúty o rodine, mysleli na rodinné poradne, ktoré sú koncipované ako evanjelizačné centrá, a integrovali ostatné oblasti pastorácie, pretože každá oblasť sa týka rodiny.
Poobede účastníci navštívili Rumunský parlament, kde ich vrúcne privítali a sprevádzali kresťanskí poslanci, medzi nimi aj Adrian Miroslav Merka, zástupca slovenskej a českej menšiny v Rumunsku v dolnej komore rumunského parlamentu. Následne účastníci navštívili katedrálu sv. Jozefa, kde ich prijal arcibiskup Aurel Percă.
Pracovné zasadnutia boli popretkávané dvoma chvíľami skupinovej práce a národnými správami. V európskom kontexte sa vo všeobecnosti ukázalo, že prvou výzvou, ktorej treba čeliť, je nová evanjelizácia aj vzhľadom na to, že počet ľudí pravidelne navštevujúcich nedeľné bohoslužby klesá, pričom v niektorých národoch sú katolíci v menšine.
Hovorilo sa aj o kríze sviatostného manželstva, ako aj o ťažkostiach, ktoré dnes prežívajú mnohé rodiny v Európe, rozvrátené migračnými vlnami, teraz ešte zvýraznenými vojnou.
Vyskytla sa aj potreba načrtnúť témy rodiny a života pozitívnym spôsobom, hľadajúc nové jazyky, a na tento účel bolo predstavených aj niekoľko iniciatív, ktoré zaviedli cirkvi v Európe.
V závere rokovania arcibiskup Cushley povedal, že v týchto dňoch sa objavuje scenár, podľa ktorého sa zdá, že Cirkev je na ústupe. „Naopak“, hovorí, „je stále žiaduce byť kresťanom. Cirkev sa môže zdať marginalizovaná, ale jej posolstvo je naďalej aktuálne, pretože posolstvom je Ježiš Kristus, včera, dnes i zajtra“.