Rím 21. apríla (VaticanNews) Vo Večnom meste otvorili výstavu o Urbanovi VIII a rodine Barberiniovcov. Dlho predtým, ako nastúpil na pápežský stolec pod menom Urban VIII, bol Maffeo Barberini cirkevným hodnostárom s tisíckami záujmov a osobnou knižnicou s približne 4 000 zväzkami.
Barberini bol právnik, znalec literatúry, poézie, vedy a neskôr pestovateľ všetkých umení, najmä figurálneho, ktorému prisúdil jedinečný jazyk, ideálny pre jeho vlastné povýšenie (najprv ako kardinála, potom ako pápeža) a podporu jeho rodiny (synovci kardinál Francesco a Antonio a knieža Taddeo Barberini).
Jeho pontifikát bol najdlhší v sedemnástom storočí, trval vyše dvadsaťdva rokov, počas ktorých sa rodinné záujmy prelínali so štátnymi. Uprednostňoval kultúrnu hegemóniu ako nástroj politického a vládneho vplyvu, ale nikto nebol takým mecenášom a podporovateľom umenia ako on, a to aj vďaka mnohým kolosálnym podnikom, ktoré realizoval: spomeňme aspoň baldachýn v chráme svätého Petra, ktorý zveril Gian Lorenzovi Berninimu, alebo fresku od Pietra da Cortony vo veľkej sále Palazzo Barberini, kde sa nachádza celý kultúrny svet rodiny.
Práve v tomto rímskom paláci sa štyristo rokov po jeho zvolení koná výstava "Urban VIII a Barberiniovci", ktorá potrvá do 30. júla 2023. Po štyroch rokoch príprav sleduje viac ako 80 diel zo zbierok tohto múzea a z viac ako 40 ďalších múzeí a súkromných talianskych a medzinárodných zbierok obraz tohto pápeža, za ktorého sa baroko dostalo do popredia v Ríme, Taliansku a väčšine Európy.
Výstava ilustruje Urbanovu univerzalistickú koncepciu tým, že sa zameriava na barokovú víziu ústredného postavenia kultúrnej produkcie vo verejnej a politickej sfére. Posledný renesančný pápež založil v roku 1626 tlačiareň Tipografia Poliglotta della Sacra Congregazione de Propaganda Fide, ktorá tlačila publikácie pre misie, zatiaľ čo jeho synovec Francesco založil v roku 1625 rodinnú dielňu na výrobu gobelínov, kde sa okrem iného tkali tri gobelíny - čiastočne zachované vo Vatikánskych múzeách - vystavené na tejto výstave v sále Pietro di Cortona spolu s prípravnými kresbami.
Symbolická je komparácia zobrazených tém: život Krista, život Konštantína a život samotného Urbana VIII. Výstava spája diela z Barberiniho zbierky, ktorá bola v priebehu storočí rozobraná a dnes sa nachádza vo významných medzinárodných múzeách, s obrazmi Caravaggia, Berniniho, Andreu Sacchiho, Valentina de Boulogne, Nicolasa Poussina a Clauda Loranna: pápež Urban sa totiž popri veľkých talianskych umelcoch zaujímal aj o francúzskych umelcov, ktorých si vážil, keď bol apoštolským nunciom v Paríži.