Vatikán 15. apríla (VaticanNews) Pápež František v sobotu 15. apríla prijal na osobitnej audiencii pútnikov z diecézy Crema na audiencii v Aule Pavla VI. Svätý Otec vyzval k modlitbe za ázijskú krajinu, kde zomrel mučeníckou smrťou blahoslavený otec Alfréd Cremonesi, o ktorom pápež povedal: „Stelesňoval pevnú zbožnosť, veľkodušnú prácu, jednoduchý život a misionársky zápal, pevné cnosti svojej krajiny.“
Vo svojom príhovore vyše dvetisíc pútnikom pápež zdôraznil tri hlavné cnosti misionára otca Alfréda, ktorými sú pokora, radosť a údiv. Pápež František pripomenul, že toto stretnutie bolo „plánované už dávnejšie“, ale bolo odložené „kvôli pandémii“, naopak výhodou je, že sa stretnutie časovo zhoduje so 70. výročím mučeníckej smrti blahoslaveného otca Alfréda Cremonesiho, misionára z Cremony, ktorý bol zavraždený v Mjanmarsku práve 7. februára 1953.
Modlitba za pokoj v Mjanmarsku
Pápež ďalej pripomenul miesto mučeníckej smrti blahoslaveného Cremonesiho, ktoré sa nazývalo Donoku, dnešný Khyaukpon, „v tejto horskej dedine, kde otec Cremonesi pôsobil väčšinu svojho života“, a je to miesto, kam sa niekoľkokrát vrátil „napriek tisícom ťažkostí a nebezpečenstiev, aby bol nablízku svojmu ľudu a budoval a obnovoval to, čo vojna a násilie naďalej ničili“.
Násilie, ktoré stále ničí životy barmského ľudu, ku ktorému smerujú pápežove myšlienky: „Ako viete, je to nepokojná krajina, nosím ju vo svojom srdci a pozývam vás modliť sa za ňu, vyprosujme od Boha dar pokoja.“
Univerzálny človek pre všetkých
Pápež František vyzdvihol vlastnosti blahoslaveného, vychádzal z toho, čo sa výrazne vynáralo z jeho charakteru, z charizmy s mnohými cnosťami typickými pre jeho krajinu:
„U otca Alfréda bola pozoruhodná jeho húževnatosť s akou vykonával svoju službu, bez vypočítavosti a vôbec sa nešetril, obetoval sa pre dobro ľudí, ktorí mu boli zverení, veriacich i neveriacich, katolíkov i nekatolíkov. Univerzálny človek pre všetkých. Určite takto príkladným spôsobom stelesňoval pevné cnosti svojej krajiny: pevnú zbožnosť, veľkodušnú prácu, jednoduchý život a misionársky zápal.“
Rímsky biskup potom vyzdvihol odvahu blahoslaveného, jeho lásku k maličkým, jeho schopnosť pokračovať v práci pre dobro až po mučeníctvo:
„Venoval sa výchove mladých a nenechal sa zastrašiť ani odradiť nepochopením a násilným odporom, až po guľometnú paľbu, ktorá ho usmrtila.“
Odkaz zverený všetkým kresťanom
Pápež potom upozornil na skutočnosť, že ani extrémne násilie, zabitie otca Cremonesiho, nezabránilo šíreniu jeho posolstva pokoja a neumlčalo jeho hlas:
„Vskutku, naďalej hovorí prostredníctvom tých, ktorí išli v jeho stopách. (...) Misijný hlas otca Alfreda však nie je zverený len im: je zverený nám všetkým, vám všetkým, vašim slovám a predovšetkým vašej skúsenosti ako kresťanského spoločenstva.“
Pápež ďalej pripomenul citát zo spisov, ktoré zanechal otec Alfrédo: „My misionári sme vlastne nič. Naša práca je najtajomnejšia a najúžasnejšia, je daná človeku, nie aby ju vykonával, ale aby ju videl: vidieť duše, ako sa obracajú, je väčší zázrak, ako akýkoľvek iný zázrak".
Hlavné posolstvo života otca Alfréda Svätý Otec zhrnul tromi slovami: pokora, radosť a údiv a povedal, že je dôležité mať:
„Pokorné vedomie, že ste malým nástrojom vo veľkých Božích rukách; radosť z vykonávania «zázračného diela» tým, že bratov a sestry zbližujete s Ježišom; úžas pred tým, čo sám Pán koná v tých, ktorí ho stretávajú a prijímajú.“