Vatikán 4. apríla (VaticanNews) Veriaci objímajú pápeža, ktorý ich prosí, aby sa za neho nezabúdali modliť.
Jednou z charakteristických čŕt Jorgeho Maria Bergoglia bolo vždy žiadať od tých, s ktorými sa rozprával, aby sa za neho modlili. Už mnoho rokov pred tým, ako sa stal rímskym biskupom, neukončil jediný rozhovor alebo list bez tejto vety, ktorú za posledné desaťročie už pozná celý svet: „Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť“. Pre argentínskeho jezuitu, ktorý je teraz Petrovým nástupcom, tieto slová nikdy neboli predmetom okolností, a aj keď sa opakovali tisíckrát, nikdy sa nestali len zvykom.
Krátko po zvolení pápeža Františka napísal argentínsky novinár Jorge Rouillón článok, v ktorom spomína, čo sa mu stalo pred niekoľkými rokmi, keď bol Bergoglio arcibiskupom Buenos Aires. „Jedného dňa som požiadal kardinála, či by sa za mňa nemohol pomodliť, pretože v tých dňoch som čakal na výsledok lekárskeho vyšetrenia prostaty a bola tam pochybnosť, že by v nej mohlo byť niečo zhubné. Výsledok vyšetrení bol vtedy pre mňa priaznivý a ja som na túto záležitosť celkom zabudol. O dva alebo tri mesiace neskôr som opäť navštívil arcibiskupa v Buenos Aires. Hneď ako ma uvidel, spýtal sa ma: «Mám sa naďalej modli?» Musel som sa nad tým zamyslieť, kým som pochopil, na čo narážal. Vo svojej osobnej modlitbe naďalej myslel na to, čo pre mňa teraz ustúpilo do úzadia.“
Modlitba za tých, ktorí prosia o sprevádzanie a ochranu, je spôsobom, ako vyjadriť blízkosť a spoluúčasť druhým v ich núdzi, a zodpovedá tomu, čo sám Ježiš učil a o čom svedčil svojimi skutkami v evanjeliu. Bolo to 13. októbra 2013, keď pápež František v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty hovoril o „odvahe modlitby“: „Ako sa modlíme? Modlíme sa takto, zo zvyku, žalostne, ale potichu, alebo sa odvážne staviame pred Pána, aby sme prosili o milosť, aby sme prosili o to, za čo sa modlíme? Odvaha v modlitbe: modlitba, ktorá nie je odvážna, nie je pravou modlitbou. Odvaha dôverovať, že nás Pán vypočuje, odvaha klopať na dvere... Pán hovorí: «Lebo kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a tomu, kto klope, bude otvorené». Ale treba prosiť, hľadať a klopať.“
Koľko žiadostí o modlitbu, koľko prosieb sa v posledných rokoch dostalo k Petrovmu nástupcovi z celého sveta a on sa ich ujal vo svojej osobnej modlitbe, ako to bolo v prípade jeho argentínskeho priateľa novinára. Je tu však aj iný prúd, neviditeľný a mocný, ktorý predstavujú modlitby miliónov veriacich na celom svete. Ženy, muži, deti, starší ľudia, rodiny. Jednoduchí ľudia, ktorí, keď počuli pápeža prosiť o modlitby na konci každej modlitby Anjel Pána, každej audiencie, každého prejavu a každého stretnutia, vzali jeho prosbu vážne a naďalej sa denne modlia za neho a na jeho úmysly. Najkrajším darom pre rímskeho biskupa je podpora týchto veľkých modlitieb najmenších, on tak veľmi miluje „byť kňazom“ a nešetrí sa, ako sme videli aj počas jeho nedávnej hospitalizácie v nemocnici Gemelli. Boží ľud, ktorý sa v nedeľu nezabúda modliť za pápeža Františka, sa tešil, že ho opäť uvidí na Námestí sv. Petra.