Proces blahorečenia Jána Havlíka postúpil v Ríme do ďalšej fázy

TK KBS, kvrps, fc, hma, ml; pz | 31. 03. 2023 13:00



Rím 31. marca (TK KBS) Proces blahorečenia Jána Havlíka postúpil v Ríme do ďalšej fázy. Vo štvrtok 30. marca 2023 zasadala Komisia teológov, ktorá po preštudovaní dokumentu Positio super martyrio o Božom služobníkovi Jánovi Havlíkovi, seminaristovi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, a vyslovila jednomyseľné pozitívne votum.



Toto rozhodnutie je významným krokom k tomu, aby bol Ján Havlík vyhlásený za blahoslaveného. Nasledovať bude ešte preštudovanie spisu kardinálmi a biskupmi a napokon rozhodnutie Svätého Otca.



Kto bol Ján Havlík?



Ján Havlík je rodákom z Vlčkovian neďaleko Skalice, ktoré sú dnes súčasťou obce Dubovce. Narodil sa 12. februára 1928 ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.



V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil. V máji 1949 zložil maturitu.



O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do "preškoľovacieho ústavu" v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.



Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.



Na konci leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát kvôli misijnej službe spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni, kde bol podrobený ťažkej psychickej tyranii, takzvanému "mučeniu v bielych rukavičkách". Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave.



V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy. Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania a mučenia. V súčasnosti je v procese blahorečenia. Diecézna fáza procesu blahorečenia trvala necelých päť rokov. Uzavreli ju 24. februára 2018. V súčasnosti je v tzv. pracovnej fáze v Ríme. (zdroj životopisu: vincentini.sk)



_

Zdroj: kvrps.sk, sr. Hermana Matláková, SMVS




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024