Vatikán 23. marca (VaticanNews) Teológovia, moralisti, misionári a spovedníci sú povolaní vstúpiť do živého vzťahu s Božím ľudom a byť pozorní na volanie najmenších. Členom Pápežskej Alfonziánskej akadémie dnes pápež František odporučil rozlišovanie v znamení milosrdenstva. A v oblasti bioetiky ich vyzval, aby sa vyhýbali extrémistickej polarizačnej dynamike a zosúladili vedeckú poctivosť s blízkosťou k reálnemu životu ľudí.
Pápežská Alfonziánska akadémia oslávi na budúci rok 75 rokov svojej činnosti. Založili ju 9. februára 1949 redemptoristi a je súčasťou Pápežskej lateránskej univerzity. V duchu svätého Alfonza Mária de Liguori a v súlade s magistériom Cirkvi, vyjadreným najmä na Druhom vatikánskom koncile, sa tento pápežský inštitút venuje celkovému poznaniu človeka v jeho osobnom a kresťanskom rozmere.
Pápež František prijal dnes ráno členov tejto akadémie a účastníkov konferencie pod názvom „Svätý Alfonz: pastier posledných a učiteľ Cirkvi“. Vyzval ich, aby „vždy stáli na strane konkrétneho človeka, nezabúdali na city ľudí“, ale pomocou nástrojov etickej reflexie budovali pevné základy, ktoré ich ochránia pred rozbujnenou mentalitou úžitku a znehodnotenia.
Pápež vyzval akademikov, aby prezentovali kresťanský život, ktorý nie je výsledkom chladnej morálky formovanej za pracovným stolom, ale dozrieva v pastoračnom rozlišovaní preniknutom milosrdnou láskou, zameranom na porozumenie, odpustenie, sprevádzanie a predovšetkým na integráciu. Základom každého morálneho teologického návrhu by mala byť Božia láska.
Morálni teológovia, misionári a spovedníci sú povolaní vstúpiť do živého vzťahu s Božím ľudom, prijať najmä volanie tých najmenších, pochopiť ich skutočné ťažkosti, pozrieť sa na existenciu z ich pohľadu a ponúknuť im odpovede, ktoré odrážajú svetlo Otcovej večnej lásky.
V otázkach bioetiky pápež požiadal o „trpezlivosť počúvania a konfrontácie, ako to odporúčal svätý Alfonz pre konfliktné situácie.“ Ide o základný postoj pri „hľadaní spoločných riešení, ktoré uznávajú a zaručujú rešpektovanie posvätnosti každého života.“
Je potrebné vyhnúť sa extrémistickej polarizujúcej dynamike, ktorá je typická skôr pre mediálne diskusie než pre zdravý a plodný vedecký a teologický výskum: skôr uplatniť princíp, ktorý vždy naznačoval svätý Alfonz, strednú cestu, ktorá nie je diplomatickou rovnováhou. Nie, je tvorivá, vychádza z kreativity a tvorí. Bioetický návrh, ktorý predkladáme, má byť pozorný voči skutočným drámam ľudí, ktorí sa často ocitajú v zmätku, keď čelia morálnym dilemám života.
V prebiehajúcej zložitej a rýchlej premene epochy sa František odvoláva na protagonizmus ľudí obdarených „zrelým svedomím," ktorí sa dávajú do služieb svojich bratov a sestier a sú schopní vypracovať „zdravé a pevné argumenty, zakorenené vo viere, vhodné pre dospelé a zodpovedné svedomie. Svedomie, vysvetľuje, „je miestom, kde je každý človek sám s Bohom," v ktorom zaznieva slovo Stvoriteľa, v ktorého škole „sa každý človek učí viesť dialóg s druhými.“
Pápežov pohľad sa vzťahuje aj na otázky spoločenskej morálky. Postoj, ktorý navrhuje pre vstup do zložitej štruktúry spoločnosti, v ktorej žijeme, je pokorné kráčanie s Božím ľudom a vyhýbanie sa postojom odsudzovania:
Ekologická kríza, ekologická transformácia, vojna, finančný systém, ktorý je schopný podmieňovať ľudský život až po vytvorenie nových foriem otroctva, výzva k budovaniu bratstva medzi ľuďmi a medzi národmi: tieto otázky nás musia stimulovať k výskumu a dialógu. Pán je cieľom ľudských dejín a ľudský rod, obnovený v Kristovi, je určený na to, aby rástol ako Božia rodina.