Vatikán 23. marca (VaticanNews) Pápež František vo svojom príhovore k účastníkom plenárneho zasadnutia Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) vyzval na súdržné úsilie o mierové spolunažívanie a zdôraznil, že vojnu nemožno považovať za riešenie konfliktov. Povedal, že na starom kontinente nemôže existovať jednota, ak sa nebudú rešpektovať a vážiť osobitosti národov a kultúr.
Pápež František sa podelil s Komisiou biskupských konferencií Európskej únie (COMECE), ktorá zvolila Mons. Mariana Crociata za jej nového predsedu, "dva veľké 'sny' otcov zakladateľov Európy": sen o jednote a mieri. A vysvetlil, ako ich chápať dnes.
Jednota. V tomto prvom bode je rozhodujúce spresniť, že európska jednota nemôže byť jednotnou, nivelizujúcou jednotou, ale naopak, mala by byť jednotou, ktorá rešpektuje a oceňuje osobitosti, špecifiká národov a kultúr, ktoré ju tvoria.
Jednota v rozmanitosti a poslanie Cirkvi
Pápež František vo svojom príhovore pripomenul "Talianov De Gasperiho a Spinelliho, Francúzov Monneta a Schumana, Nemca Adenauera, Belgičana Spaaka, Luxemburčana Becka", pochádzajúcich z rôznych národov a kultúr, a vysvetľuje, že "bohatstvo Európy spočíva v zbližovaní rôznych myšlienkových zdrojov a historických skúseností", ale upozorňuje, že "Európa má budúcnosť, ak bude skutočne úniou a nebude redukovať jednotlivé krajiny s ich osobitosťami".
Výzva spočíva práve v tomto: jednota v rozmanitosti. A to je možné, ak existuje silná inšpirácia; v opačnom prípade prevláda aparát, prevláda technokratická paradigma, ktorá však nie je plodná, pretože nevzrušuje ľudí, nepriťahuje nové generácie, nezapája životné sily spoločnosti do budovania spoločného projektu.
V tejto výzve je úlohou Cirkvi, ako naznačuje pápež, "formovať ľudí, ktorí interpretujú znamenia času a vedia interpretovať európsky projekt v dnešných dejinách".
Je potrebný ucelený záväzok k mieru
Pokiaľ ide o mierové spolužitie, František zdôraznil potrebu väčšieho záväzku jednotlivých krajín. Mier. Dnešné dejiny potrebujú mužov a ženy, ktorých oživuje sen o zjednotenej Európe v službe mieru.
Pápež nezabudol pripomenúť, že dnes "už môžeme hovoriť o tretej svetovej vojne a že vojna na Ukrajine otriasla európskym mierom". Konštatuje, že susedné národy urobili všetko pre prijatie utečencov a že všetky národy Európy sú solidárne s ukrajinským ľudom, ale že popri tejto zborovej odpovedi na úrovni charity by mal existovať dôsledný záväzok k mieru, hoci nie ľahko dosiahnuteľný a samozrejmý.
František to označil za veľmi náročnú výzvu, pretože krajiny Európskej únie sú "zapojené do mnohých spojenectiev, záujmov, stratégií, do radu síl, ktoré je ťažké spojiť do jedného projektu", ktorý však musí odmietnuť vojnu
Vojna sa nemôže a nesmie naďalej považovať za riešenie konfliktov. Ak krajiny dnešnej Európy nezdieľajú túto etickú a politickú zásadu, vzdialili sa od pôvodného sna. Ak ho naopak zdieľajú, musia sa zaviazať k jeho realizácii, a to so všetkým úsilím a komplexnosťou, ktorú si historická situácia vyžaduje. Pretože vojna je zlyhaním politiky a ľudskosti. Musíme to politikom zopakovať.
Úloha európskych biskupstiev
Aj Komisia biskupských konferencií Európskej únie, ktorá je svojou povahou "mostom" medzi cirkvami v Európe a inštitúciami Únie, buduje vzťahy, stretnutia a dialóg, a tak pracuje pre mier, ktorý si vyžaduje aj proroctvo, rozlišovanie a tvorivosť, uzavrel Svätý Otec. Ako dodal, je to stavenisko, ktoré potrebuje architektov a remeselníkov.
Pozdrav od Mons. Crociata, nového predsedu Komisie
Na začiatku audiencie, ktorá sa konala v Konzistoriálnej sále Apoštolského paláca, Mons. Crociata vo svojom pozdrave pápežovi zdôraznil, ako silno COMECE pociťuje zodpovednosť "zjednotiť počúvanie biskupských konferencií v jednote s pápežom a s jeho pokynmi", a dodal, že "iba vo svedectve jednoty môže Cirkev počítať s nejakou účinnosťou na európskej ceste poznačenej stále novými krízami, medzi ktorými je vojna na Ukrajine tou poslednou".
Na záver povedal, že medzi záväzkami Komisie biskupských konferencií Európskej únie sú aj tie, "ktoré sa dotýkajú sociálnej situácie najzraniteľnejších vrstiev spoločnosti, migrácie a žiadostí o azyl, integrálnej ekológie a témy náboženskej slobody".