Argentína 13. marca (VaticanNews) Argentínsky biblista a novinár, dlhoročný pápežov priateľ, sa zamýšľa nad pápežovým ekumenickým prínosom za posledné desaťročie.
Ekumenizmus je nepochybne jedným z najdôležitejších pilierov či ciest harmónie v pontifikáte pápeža Františka. Mám na mysli pojem ekumenizmus v jeho širokom zmysle (gr. Oikoumene, obývaná zem), ktorý zahŕňa to, čo poznáme ako medzináboženský a medzináboženský dialóg.
Z mnohých ekumenických línií, ktoré pápež František načrtol, odkedy sa stal rímskym biskupom, sa z priestorových dôvodov zamerajme len na niektoré. Bergoglio definoval ekumenizmus podľa situácií, ktorými ľudstvo a planéta prešli. Hovoril o ekumenizme lásky, milosrdenstva, pokoja, solidarity, tela a krvi. Na svojich štyridsiatich apoštolských cestách, počas ktorých navštívil viac ako šesťdesiat krajín, vždy venoval ekumenizmu ústredné miesto vo svojom programe. Uskutočnilo sa mnoho výlučne ekumenických ciest, ako napríklad posledná, ktorú podnikol do Južného Sudánu. Aj synoda o Amazónii bola svojou koncepciou, priebehom a svedectvom ekumenická. Okrem toho sa pápež František stretol so stovkami pravoslávnych, židovských, moslimských, protestantských a iných svetových náboženských predstaviteľov.
Pre mnohých vatikanistov myšlienkový a stále budovaný odkaz pápeža Františka vystihujú dve encykliky: Laudato si', ktorá sa začína odkazom na prínos ekumenického patriarchu Bartolomeja, a Fratelli tutti, kde spomína na svoje stretnutia a spoločné dokumenty s veľkým imámom Ahmadom al-Tayyibom. Tieto dva nevyčerpateľné zdroje štúdia, úvah, analýz a praxe majú teda ekumenický charakter.
Pre ostatných slová a vplyv pápeža Františka vo svojej dramatickosti a univerzálnosti vrcholia v jeho príhovore v tú daždivú noc 27. marca 2020. Tvárou v tvár tomuto "ekumenickému vírusu" sám pápež Bergoglio v ten deň na prázdnom a tichom Námestí svätého Petra vyslovil slová nádeje pre trpiaci svet. Slová tohto Statio Orbis stále znejú vesmírom a našimi srdcami: "Uvedomili sme si, že všetci sme na jednej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, ale zároveň dôležití a potrební, všetci povolaní veslovať spolu, všetci potrebujeme vzájomnú útechu."
Práve keď sme si začali predstavovať postpandemický svet, udrela katastrofa v podobe vojny v Európe, ktorá sa pridala k desiatkam vojen, ktoré už prebiehali v rôznych častiach sveta. Tvárou v tvár tejto tretej svetovej vojne sa pápež František stal prorockým hlasom, hlasom odsúdenia a neúnavným volaním po mieri. Jeho posolstvá, homílie, kázne, príhovory a ekumenické modlitbové stretnutia za mier sú nespočetné, rovnako ako jeho konkrétne činy vyjadrujúce blízkosť tvárou v tvár nešťastiu trpiacich ľudí. Hlasné a odvážne sú jeho odsúdenia bojujúcich okultných mocností. Neúnavné je jeho úsilie o realizáciu ekumenizmu ako mierovej diplomacie.
Poznanie semiotiky jeho ekumenizmu, sily jeho gest, jazyka jeho mlčania, hĺbky jeho slov a transcendentného významu jeho konkrétnych činov bude nevyhnutné na pochopenie Františkovej vízie a poslania. Je to opatrný, takmer chirurgický náčrt, pokiaľ ide o dizajn, ale časom ho budeme vnímať ako bezpečnostnú a inovatívnu sieť, ktorá má zadržať svet, ktorý akoby sa ponáral do prázdnoty svojej biedy, sebectva, trhlín nenávisti a prázdnych slov. Argentínsky pápež nás v týchto prvých desiatich rokoch svojho pontifikátu a vo svojom nedokončenom odkaze vyzval, aby sme spoločne budovali mosty k Oikoumene naplnenej nádejou.
Marcelo Figueroa, biblista a novinár