Vatikán 12. marca (Vatican News) V dnešnú slnečnú tretiu pôstnu nedeľu 12. marca sa na Námestí sv. Petra zhromaždilo množstvo pútnikov na modlitbu Anjel Pána so Svätým Otcom. Vo svojom príhovore pred mariánskou modlitbou sa pápež František v komentári dnešného evanjelia zameral na Ježišov smäd po našej láske. Ježiš sa k nám znížil, aby nás mohol pozdvihnúť.
Videozáznam
Drahí bratia a sestry, dobrý deň a požehnanú nedeľu!
Túto nedeľu nám evanjelium predstavuje jedno z najkrajších a najfascinujúcejších Ježišových stretnutí, stretnutie so Samaritánkou (porov. Jn 4,5-42). Ježiš a učeníci sa zastavujú pri studni v Samárii. Prichádza žena a Ježiš jej hovorí: „Daj sa mi napiť“ (v.8). Chcel by som sa zastaviť práve pri týchto slovách: Daj sa mi napiť.
Scéna nám ukazuje smädného a unaveného Ježiša, ktorého Samaritánka nachádza pri studni v najhorúcejšej hodine, na poludnie, a ktorý ako žobrák prosí o osvieženie. Je to obraz poníženia sa Boha: Boh sa v Ježišovi Kristovi uponížil, aby nás vykúpil, prichádza k nám. V Ježišovi sa Boh stal jedným z nás, ponížil sa; je smädný ako my, trpí rovnakou vyprahnutosťou ako my. Pri kontemplácii tejto scény si každý z nás môže povedať: Pán, Učiteľ, „ktorý ma prosí daj sa mi napiť. Je teda smädný tak ako ja. Má môj smäd. Pane, Ty si mi naozaj blízky! Snúbil si sa s mojou chudobou... je mi to neuveriteľné! Pozdvihol si ma, zdvihol si ma z môjho najhlbšieho dna, kam nik ku mne nezostúpi“ (P. MAZZOLARI, Samaritánka, Bologna 2022, 55-56).
A ty si prišiel ku mne, dolu, a vzal si ma odtiaľ, lebo si bol a stále si, smädný po mne. Ježišov smäd totiž nie je len fyzický, vyjadruje najhlbšiu vyprahnutosť nášho života: je to predovšetkým smäd po našej láske. Je viac než len žobrák, je žíznivý po našej láske. A to sa ukazuje vo vrcholnom okamihu umučenia, na kríži; tam Ježiš pred smrťou povie: „Žíznim“ (Jn 19, 28). Ten smäd po láske, ktorý ho viedol k tomu, aby zostúpil, aby sa znížil a stal sa jedným z nás.
Pán, Učiteľ, „ktorý hovorí, ma prosí o nápoj. Je teda smädný tak ako ja. Má môj smäd. Pane, Ty si mi naozaj blízky! Snúbil si sa s mojou chudobou... pozdvihol si ma, zdvihol si ma z môjho najhlbšieho dna, kam nik ku mne nezostúpi“ (P. MAZZOLARI, Samaritánka, Bologna 2022, 55-56).
Ale Pán, ktorý prosí – daj sa mi napiť, je ten, ktorý dáva piť: pri stretnutí so Samaritánkou jej hovorí o živej vode Ducha Svätého a z kríža vylieva krv a vodu zo svojho prebodnutého boku (porov. Jn 19,34). Ježiš, smädný po láske, hasí náš smäd láskou. A robí to s nami tak, ako to urobil so Samaritánkou: prichádza k nám v našom každodennom živote, zdieľa náš smäd, sľubuje nám živú vodu, ktorá v nás rozprúdi večný život (porov. Jn 4, 14).
Daj sa mi napiť. Je tu aj druhý aspekt. Tieto slová nie sú len Ježišovou prosbou Samaritánke, ale výzvou - neraz tichou -, ktorá sa k nám denne dvíha a žiada nás, aby sme sa postarali o smäd druhých. Daj sa mi napiť nám hovoria - v rodine, na pracovisku, na iných miestach, ktoré navštevujeme - tí, ktorí smädia po blízkosti, pozornosti, počúvaní; hovorí nám to ten, ktorý smädí po Božom slove a potrebuje nájsť v Cirkvi oázu, kde sa môže napiť.
Daj sa mi napiť, to je výzva našej spoločnosti, v ktorej uponáhľanosť, honba za konzumom a predovšetkým ľahostajnosť - táto kultúra ľahostajnosti - plodia vyprahnutosť a vnútornú prázdnotu. A - nezabúdajme - daj sa mi napiť je volanie toľkých bratov a sestier, ktorým chýba voda pre život, zatiaľ čo sa naďalej znečisťuje a znehodnocuje náš spoločný domov; a aj on, vyčerpaný a vyprahnutý, „je smädný“.
Ježiš, smädný po láske, uhasí náš smäd láskou. Tak ako k Samaritánke, aj k nám prichádza v našom každodennom živote, zdieľa náš smäd, sľubuje nám živú vodu, ktorá v nás rozprúdi večný život.
Tvárou v tvár týmto výzvam ponúka dnešné evanjelium každému z nás živú vodu, ktorá z nás môže urobiť zdroj osvieženia pre iných. A vtedy, podobne ako Samaritánka, ktorá nechala svoj džbán pri studni a išla zavolať ľudí z dediny (porov. v.28), ani my už nebudeme myslieť len na uhasenie svojho smädu, materiálneho, intelektuálneho alebo kultúrneho smädu, ale s radosťou zo stretnutia s Pánom budeme môcť uhasiť smäd druhých: dávať druhým zmysel života, nie ako páni, ale ako služobníci tohto Božieho slova, po ktorom žíznime, ktoré nás neustále ženie; budeme schopní pochopiť ich smäd a podeliť sa s nimi o lásku, ktorú nám On daroval. Kladiem sebe aj vám túto otázku: Sme schopní pochopiť smäd druhých? Smäd ľudí, smäd mnohých ľudí v mojej rodine, v mojom okolí? Dnes sa teda môžeme pýtať: žíznim po Bohu? Uvedomujem si, že potrebujem jeho lásku ako vodu k životu? A potom, ja ktorý som smädný: myslím na smäd druhých, duchovný smäd, materiálny smäd?
Panna Mária, prihováraj sa za nás a ochraňuj nás na našej ceste.
(Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka)