Turecko 10. marca (TK KBS) Aká je momentálna situácia v Turecku a Sýrii, ktoré pred mesiacom zasiahlo zemetrasenie, zisťovala Slovenská katolícka charita u Šárky Petrovej z organizácie Shingala Azad. V spolupráci s charitou zabezpečuje materiálnu pomoc ľudí zasiahnutých katastrofou.
- Vaša organizácia primárne pôsobí v Irackom Kurdistane, ktoré susedí so Sýriou a Tureckom. Bolo cítiť zemetrasenie aj tu?
V Irackom Kurdistane žijem osem rokov, za ten čas som zažila veľa slabších i silnejších zemetrasení, ale otrasy, ktoré nastali 6. februára v skorých ranných hodinách, boli obzvlášť silné. Okamžite sme vybehli von z budov v očakávaní, čo bude nasledovať. Väčšina obyvateľov Duhoku (mesto v Irackom Kurdistane) zostala až do rána vonku z obavy, že otrasy budú pokračovať. Už vtedy sme dostávali správy z Turecka a Sýrie o rozsahu zemetrasenia, o zničení miest, o veľkom počte ľudských obetí a zranených osôb ale i o ľuďoch, ktorí zostali zakliesnení pod troskami budov. Očakávalo sa tiež, že v dôsledku zemetrasenia môže do Kurdistanu cez hranice prísť veľké množstvo ľudí z postihnutých miest v Turecku či Sýrie, že tu budú hľadať pomoc. Zatiaľ ostávajú vo svojich krajinách, ale je možné, že situácia sa čoskoro zmení. Dvere majú otvorené.
- Ako by ste celkovo zhodnotili situáciu mesiac od zemetrasenia?
Iracký Kurdistan zemetrasenie výrazne neovplyvnilo, ale situácia je tu veľmi zložitá z iných dôvodov. Žije tu mnoho vnútorných presídlencov ale i utečencov zo Sýrie, pričom mnoho humanitárnych organizácii z tejto oblasti už odišlo a štátna správa ostala na pomoc týmto ľuďom sama. Až teraz sa ukázalo, aká dôležitá a nezastupiteľná je činnosť humanitárnych organizácii v regióne.
- A čo sa týka Turecka a Sýrie?
V Turecku sa už niekoľko rokov spomaľuje ekonomický rast, rastú tam životné náklady a dochádza k rastu inflácie. Situácia po zemetrasení je o dosť horšia, nejde len o obnovu časti miest alebo samotných miest, ale aj o stratu tisícky životov, aj detí. Bude musieť prejsť dlhý čas, než sa všetko ako tak vráti do pôvodného života. Oveľa zložitejšia situácia je však v Sýrii, kde neustále prebiehajú ozbrojené konflikty medzi rôznymi vojenskými skupinami. Mnoho ľudí tu žije v núdzi, nemá prístup k základným životným potrebám. Zemetrasenie zasiahlo predovšetkým guvernát Aleppo. Už pred ním tu žilo mnoho ľudí v utečeneckých táboroch, zemetrasenie zasiahlo aj tie. Deti i dospelí často spia na holej zemi, nemá im kto pomôcť. Takmer všetka pomoc pre obete zemetrasenia je zastrešená len vďaka humanitárnym organizáciám, vozia jedlo, teplé oblečenie, hygienu. Pomoc smeruje však hlavne do Turecka, kým pomoc, či už z politických alebo z ekonomických dôvodov, je pre Sýriu nedostatočná.
- Ako by ste opísali materiálne škody spôsobené zemetrasením?
Tie sú obrovské. Okrem to, že došlo k zničeniu obytných budov, celých ulíc v mestách alebo dedinách, došlo aj k totálnemu zničeniu infraštruktúry. Často nie je možné doručiť pomoc po ceste, ale len letecky. V súčasnosti nie je známy presný rozsah škôd na ekonomických subjektoch, ale istotne budú obrovské a ich obnova, pokiaľ vôbec bude možná, si vyžiada dlhý čas a vysoké investície. Situácia nie je presne zmapovaná, v súčasnej dobre sa hlavne riešia počty mŕtvych a zranených, a kam umiestniť ľudí, ktorí nemajú strechu nad hlavou. Potrebné je postarať sa aj o deti, ktoré vinou zemetrasenia prišli o rodičov.
- Kam momentálne sústreďuje pomoc vaša organizácia?
Práve do sýrskeho guvernátu Aleppo, do mesta Kobane. Sme radi, že Slovenská katolícka charita promptne zareagovala a zapojila sa do pomoci. Vďaka tomu môžeme rozdávať obetiam zemetrasenia základné trvanlivé potraviny, hygienické potreby, prikrývky a dojčenské mlieko. Svoju pomoc sústredíme na miesta, na ktorých sa dohodneme s miestnymi obyvateľmi a predstaviteľmi štátnej správy. Veľmi si ceníme spoluprácu s humanitárnou organizáciou Nan, ktorá je priamo na mieste a monitoruje celú situáciu.
- Dokážu pokryť humanitárne organizácie potreby všetkých ľudí, ktorých sa zemetrasenie dotklo?
Keďže sa jedná o státisíce ľudí v každej zemi, v Turecku i Sýrii, tak je to veľmi náročné. Najdôležitejšie je zabezpečiť jedlo a vodu, lieky, zdravotný materiál, hygienické potreby. Dôležité sú tiež deky, stany, matrace, oblečenie. Pre deti výživy, či mlieko. Je nedostatok lekárskej pomoci. Všetky humanitárne organizácie však pomáhajú, ako len môžu, pracujú non stop, no je to ťažká úloha. Sýrii pomáha aj oficiálna rozvojová pomoc SR, SlovakAid.
- Ako to vyzerá v stanových táboroch, kam sa ľudia uchýlili?
Tie sú preplnené, stále sa však pracuje na ich rozšírení. Náš kolega navštívil jeden takýto stanový tábor, rozprával sa s mnohými jeho obyvateľmi. Žije tam viacero rodín pokope, nemajú žiadne súkromie. Sociálne zabezpečenie tiež nie je nič moc. Ale nesťažujú sa, sú radi, že majú kde prespať. Pracuje sa tiež na tom, aby sa zabezpečilo v táboroch vyučovanie pre deti.
- Aká je perspektíva obnovy zničených miest?
To je ešte skoro hovoriť, momentálne sa riešia úplne iné problémy, predovšetkým odstránenie trosiek budov, zaistenie základných potrieb obyvateľov a bezpečnostná situácia. Aj pre ľudí je ešte náročné sa s celou situáciou vysporiadať, mnohí ešte oplakávajú svojich blízkych, prípadne sa modlia za prežitie tých, ktorí sú zranení v nemocniciach.
- Kam bude smerovať najbližšie vaša pomoc?
Aj naďalej, v spolupráci so Slovenskou katolíckou charity, na distribúciu balíčkov na miesta, kde pomoc potrebujú a kde je nutná.
_
Zdroj: Slovenská katolícka charita, Lenka Vančová