Vatikán 8. marca (VaticanNews) Inštitút náboženských diel (IOR), tzv. Vatikánska banka sa prispôsobuje novej konštitúcii Praedicate Evangelium o reforme Rímskej kúrie. Svätá stolica 7. marca zverejnila pápežský chirograf podpísaný 30. januára, ktorý inštitútu zaručuje pružnejšie riadenie, jasne vymedzené úlohy medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi, aby sa predišlo duplicite, a nové normy týkajúce sa konfliktu záujmov. Riaditeľstvo sa zmenilo z kolegiálneho orgánu na monokratický orgán, ktorý tvorí len riaditeľ.
Takmer štyri roky po poslednej revízii štatútu sa Inštitút pre rehoľné diela mení tak, aby bol v súlade s novou apoštolskou konštitúciou Praedicate Evangelium: päťročné funkčné obdobie s možnosťou len jedného obnovenia, racionálnejšia štruktúra riadenia s lepšie definovanými úlohami medzi jednotlivými orgánmi, aby sa zabránilo prekrývaniu alebo duplicite činností. Vyplýva to z chirografa pápeža Františka a z nových stanov, zverejnených v utorok 7. marca, ktoré obnovujú IOR, ktorého cieľom je, ako sa v nich uvádza, „zabezpečovať úschovu a správu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý mu bol prevedený alebo zverený fyzickými alebo právnickými osobami a je určený na náboženské alebo charitatívne diela“.
Hlavné zmeny obsiahnuté v oboch textoch sa týkajú zjednotenia päťročného funkčného obdobia a obnoviteľnosti mandátov v rôznych orgánoch, ktoré bude možné vykonávať len raz (t. j. maximálne na desať rokov). Zaručujú nesúbežný charakter mandátov členov kardinálnej komisie a dozornej rady a začlenenie osobitného ustanovenia o konflikte záujmov: to stanovuje, že „každý člen dozornej rady sa zdrží účasti na hlasovaní o uzneseniach, na ktorých má skutočný alebo potenciálny záujem, či už vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb“.
Ďalšia zmena sa týka jasnejšieho vymedzenia a rozlíšenia príslušných úloh a povinností orgánov inštitútu. Dozorná rada je zodpovedná za určovanie strategického smerovania, všeobecných politík a dohľad nad činnosťou IOR. Zatiaľ čo generálny riaditeľ je zodpovedný za riadenie a správu inštitútu. A napokon zmena správnej rady z kolegiálneho orgánu zloženého z riaditeľa a zástupcu riaditeľa na monokratický orgán zložený len z generálneho riaditeľa. Zástupca riaditeľa tak prestáva byť riadiacim orgánom a stáva sa „funkciou“, ktorú môže generálny riaditeľ delegovať na vyššieho manažéra. Generálneho riaditeľa naďalej vymenúva dozorná rada a schvaľuje kardinálska komisia, ale odteraz „na základe užšieho výberu najmenej troch vhodných kandidátov“. Môže byť zamestnaný na dobu neurčitú alebo určitú.