Rím 24. februára (VaticanNews) Rok po ruskej invázii na Ukrajinu nič nenasvedčuje tomu, že by sa ničivý konflikt mohol skončiť. Hlas pápeža Františka za pokoj.
Rok po agresii Ruskej federácie proti Ukrajine potrebuje humanitárnu pomoc v napadnutej krajine viac ako sedemnásť miliónov ľudí, osem miliónov je utečencov v zahraničí a šesť miliónov je vnútorne vysídlených. Na oboch frontoch je viac ako dvadsaťtisíc civilných obetí a približne stotisíc vojenských obetí.
Tvárou v tvár tomuto nezmyselnému masakru v srdci kresťanskej Európy, kde proti sebe bojujú vojaci, ktorí majú rovnaký krst. Pri masakri, ktorý čoraz rýchlejšími krokmi vedie ľudstvo k sebazničeniu, sa nemožno ubrániť dramatickej otázke, ktorú Petrov nástupca adresoval medzinárodnému spoločenstvu a každému z nás: „Urobilo sa všetko pre zastavenie vojny?“
Je ťažké odpovedať kladne vzhľadom na mlčanie a nedostatok tvorivosti diplomacie a medzinárodných orgánov. Ťažko odpovedať „áno“ tvárou v tvár zrýchľovaniu pretekov v zbrojení a militaristickej rétorike jedinej myšlienky, ktorá stigmatizuje akékoľvek pochybnosti o eskalácii vojny.
Pápež František vyslovil nespočetné množstvo výziev a v súlade so svojimi predchodcami zvolal svoje úprimné „Nie vojne!“. Je to to isté „Nikdy viac vojnu!“, o ktoré prosil svätý Pavol VI. pred zhromaždením OSN 4. októbra 1965, je to to isté „Nikdy viac vojnu!“, ktoré zvolal svätý Ján Pavol II. pri modlitbe Anjel Pána 16. marca 2003 – už chorý a bohužiaľ nevypočutý - aby odvrátil hanebnú inváziu do Iraku, ktorej dôsledky sú pre všetkých viditeľné aj po tom, ako sa táto krajina na dlhé roky premenila na laboratórium každého fundamentalistického terorizmu.
Výzva pápeža Františka je adresovaná „tým, ktorí majú moc nad národmi, aby sa konkrétne zaviazali ukončiť konflikt, dosiahnuť prímerie a začať mierové rokovania“. Pretože to, čo „je postavené na troskách, nikdy nebude skutočným víťazstvom“. A rany nenávisti a nevraživosti, ktoré spôsobilo barbarstvo vojny, zostanú určite dlhšie ako čas potrebný na obnovu Ukrajiny.
Tvárou v tvár tomu všetkému je angažovanosť tých, ktorí pomáhajú obetiam a prijímajú vysídlených, konkrétnym znamením nádeje a ukazujú cestu k bratstvu, nenásiliu a mieru. Existuje občianska spoločnosť, ktorá pochoduje, modlí sa, pracuje a vzýva mier, ako tá, ktorý vo štvrtok večer prešiel z Perugie do Assisi.
Občianska spoločnosť, ktorej hlas si zaslúži viac priestoru. Sú tu ľudia, veriaci aj neveriaci, ktorí žiadajú agresora Vladimíra Putina, aby prestal, a všetky vlády - počnúc vládami najmocnejších krajín - aby stavili na mier, a nie na nevyhnutnosť ničivého konfliktu, ktorý má čoraz viac poznačiť budúcnosť Európy a celého ľudstva. Robíme všetko, čo môžeme, aby sme túto vojnu zastavili?