Gallagher: Vojna na Ukrajine je krutá, Cirkev však stále sníva o pokoji

TK KBS, VaticanNews;pz | 24. 02. 2023 14:31



Vatikán 24. februára (VaticanNews) Sekretár pre vzťahy so štátmi vysvetľuje vatikánskym médiám úlohu diplomacie Svätej stolice v kontexte vojny, ktorá vypukla pred rokom ruským útokom 24. februára: popri blízkosti ukrajinskému ľudu je cieľom vytvoriť možnosť rokovaní vedúcich k pokoju.



Svitlana Dukhovych - Vatikán



Rok po ruskej invázii na Ukrajinu arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi, hovorí pre vatikánske médiá o diplomatických krokoch Svätej stolice, ktoré majú pomôcť ukončiť túto strašnú vojnu. Podľa jeho slov je animátorom tejto akcie iniciatíva Svätého Otca s jeho neustálymi výzvami za pokoj na Ukrajine.

Vždy sa snažme, aby ľudia nezabudli na „krutosť, zúrivosť tejto vojny“, hovorí prelát, otvorený nádeji na prípadné rokovania, ktoré povedú k mieru. Pripomína svoju návštevu Ukrajiny v máji minulého roka a hovorí, že ho „hlboko zmenila“, a vysvetľuje, že pobyt apoštolského nuncia v Kyjeve napriek vojne znamená, že chce zdieľať utrpenie ukrajinského ľudu: rozhodnutie, ktoré je súčasťou samotnej podstaty diplomacie Svätej stolice.



Vaša excelencia, 24. februára pred rokom sa začala rozsiahla invázia Ruskej federácie na Ukrajinu. Zdá sa, že vojna sa nezastaví. V akých oblastiach sa pohybuje diplomacia Svätej stolice, aby pomohla ukončiť túto vojnu a nastoliť mier?



„Diplomacia Svätej stolice je vedená a oživovaná predovšetkým iniciatívou Svätého Otca: je to on, kto sa vo svojich modlitbách a príhovoroch - generálnych audienciách i mariánskej modlitbe Anjel Pána každú nedeľu - neustále vracia k výzvam za pokoj na Ukrajine. A my ho nasledujeme. Vždy sa snažíme mať na pamäti, tak ako mnohí iní, krutosť, zúrivosť tejto vojny, ktorá pokračuje za cenu toľkých obetí, toľkých mŕtvych, toľkých zranených, nezvestných rodín. O to sa snažíme, pričom si vždy zachovávame určitú disponovanosť voči aktérom možných rokovaní, ktoré by mali ukončiť túto strašnú vojnu. Som presvedčený, že to je naša úloha. Aj keď je pre samotnú Ukrajinu a pre mnohých iných ťažké hovoriť o dialógu a mieri, o zmierení, je to niečo, čo Cirkev, Svätá stolica a Svätý Otec môžu a musia robiť, a to je základ: udržiavať sen o mieri prítomný. Chápeme, že v tomto čase utrpenia je pre mnohých ťažké myslieť na mier v týchto pojmoch, ale niekto to musí urobiť, pretože nakoniec sa táto hrozná vojna skončí a my dúfame, že tento koniec príde čoskoro.“



Aké sú z hľadiska diplomatického pôsobenia Svätej stolice aspekty, ktoré robia túto vojnu na Ukrajine špecifickou v porovnaní s inými vojnami?



„Predovšetkým musíme povedať, že ide o vojnu v Európe. My Európania sme si po skúsenostiach z druhej svetovej vojny mysleli, že už nikdy nebude vojna, a teraz vidíme realitu. To je dôležité. Potom je to vojna medzi dvoma krajinami, ktoré spája dlhá história, mnohé kultúrne aspekty a v neposlednom rade náboženský rozmer. Preto je táto vojna mimoriadne problematická. Všetky vojny sú hrozné, ale táto vojna nás stavia pred situáciu, ktorá je pre všetkých veľmi ťažká, pretože hoci si uvedomujeme závažnosť ruského konania, vidíme, že Rusko je veľmi dôležitá krajina, krajina s dlhou históriou, a my musíme v konečnom dôsledku obnoviť pokoj a vzťahy s Ruskom v budúcnosti. A aj preto je vedenie vojny mimoriadne zložité.“

V máji minulého roka ste navštívili Ukrajinu, aký význam mala pre vás táto návšteva?

„Malo to na mňa veľmi hlboký vplyv. Keď idete a dotknete sa utrpenia ľudí, keď vidíte, ako som videl v Buči a v iných krajinách, fakty, pravdu o vojne, utrpenie ľudí, nemôže to nemať veľmi hlboký vplyv. Keď sa dotknete rán tohto ľudu, navždy vás to zmení, nie je to niečo teoretické, niečo v správach: je to pravda, utrpenie ľudu. To je to, čo sa stalo mne. Zážitok, že som tam bol, ma hlboko zmenil, keď som videl utrpenie, videl som aj odvahu ľudí a tiež zložitosť situácie.“



Vaša excelencia, od prvého dňa vojny bol apoštolský nuncius na Ukrajine arcibiskup Visvaldas Kulbokas jedným z troch diplomatov, ktorí zostali pracovať v Kyjeve. Ako padlo toto rozhodnutie a aký význam malo pre Svätú stolicu, že tam zostal nuncius?



„V skutočnosti sa nikdy neurobilo žiadne rozhodnutie, bola to spontánna vec. Všetci sme veľmi hrdí na Mons. Visvaldasa, ktorý túto misiu vykonáva s veľkou odvahou, s veľkým odhodlaním, spolu so svojimi spolupracovníkmi. Je to súčasť tradície našej diplomacie. Pomyslite aj na kardinála Zenariho v sýrskom Damasku: aj on tam zostáva už viac ako desať rokov, myslím, že takmer 12 rokov, napriek tejto vojne v Sýrii. Je to súčasť našej tradície, pretože náš záväzok nie je - povedzme - politickým záväzkom v čisto diplomatickom zmysle, je to záväzok voči ľudu, voči Cirkvi. A ak niekedy, z historického hľadiska, boli nunciovia vyhnaní, napríklad počas druhej svetovej vojny a aj nedávno, ale tieto veci nerobíme dobrovoľne, je to niečo, čo sa stáva. Môžeme povedať, že myšlienka zostať, zdieľať utrpenie ľudí, je súčasťou našej diplomacie. Pápež nechce ľuďom vnucovať obete a utrpenie, ale chce, aby sa tento duch solidarity, táto jeho blízkosť prejavovala prostredníctvom jeho zástupcov.“



Ako sa podľa vás môže ukrajinský ľud usilovať o mier tvárou v tvár pokračujúcej agresii, o mier, na ktorý sa pápež František neprestáva odvolávať?



„Nepochybujem o tom, že všetci Ukrajinci snívajú o pokoji, to je normálne. Keď sa otcovia a matky pozerajú na svoje deti, dúfajú, že budú vyrastať v krajine, kde vládne pokoj. Tento sen si musia zachovať napriek utrpeniu, napriek ťažkostiam, napriek zjavne veľmi bolestivým vzťahom, v tomto čase, s Ruskom a Rusmi. Musia si však zachovať - možno aj pri spomienke na roky slobody, roky pokoja, ktoré táto krajina zažila po získaní nezávislosti - musia sa pozerať do budúcnosti s určitým optimizmom a snažiť sa už teraz myslieť na obnovu tejto krajiny. V tejto krajine bude treba ešte veľa vecí obnoviť a zmieriť.“




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024