Bratislava 17. februára (TK KBS) Minulý rok jezuiti slávili päťsté výročie obrátenia sv. Ignáca z Loyoly. Počas obdobia jeho rekonvalescencie sa v Ignácovi zrodila túžba po tom, aby hneď po uzdravení mohol ísť do Jeruzalema. To sa nakoniec aj udialo, a preto si v roku 2023 pripomíname päťsto rokov od jeho púte do Svätej zeme. Sv. Ignác sa dostal do Jeruzalema 4. septembra 1523. Mal pevné predsavzatie ostať tu a navštevovať sväté miesta, no nakoniec vo Svätej zemi strávil necelý mesiac. Z Jeruzalema odišiel s ďalšími pútnikmi späť do Európy 23. septembra 1523.
Pri príležitosti tohto výročia sa skupina deviatich mladých jezuitských kňazov z českej a slovenskej provincie, sprevádzaných delegátom pre formáciu, vydala na púť do Svätej zeme. Ako Ignác aj my sme chceli navštíviť Jeruzalem a ďalšie miesta v dnešnom Izraeli a na území Palestíny. Nám sa podarilo absolvovať púť trochu v predstihu: od 6. do 12. februára, napísali na stránke jezuiti.sk.
Ignác bol v Jeruzaleme ubytovaný na mieste pre pútnikov na vrchu Sion. Slovenských a českých jezuitov prijala komunita jezuitov na Pápežskom biblickom inštitúte v Jeruzaleme. „Náš spoločne strávený čas v Izraeli bol vyplnený zdieľaniami, priateľskými rozhovormi a samozrejme putovaním po svätých miestach v Jeruzaleme, v Galilei a v Betleheme tak, ako pred päťsto rokmi putoval Ignác,“ píšu.
Prvé dni ich sprevádzalo chladné a daždivé počasie. Ich prvé kroky viedli do Baziliky Božieho hrobu, kde ráno slávili svätú omšu, a potom strávili čas v tichu a modlitbe z väčšej časti na Kalvárii. Cez uličky starého Jeruzalema, preplnené ľuďmi, ale ešte viac zmesou rôznych exotických chutí a silných vôni, pokračovali do západnej časti mesta na horu Sion a do večeradla.
Ďalší deň šli do Getsemani a do Kaplnky Dominus flevit, nazvanej podľa tradície, že tam Ježiš zaplakal nad Jeruzalemom. Kaplnka v tvare veľkej slzy im poskytla priestor na bratské slávenie Eucharistie a na meditáciu v tichu. Vyvrcholením výstupu bola návšteva Olivovej hory a miesta, odkiaľ sa Ježiš vzniesol do neba.
Olivová hora bolo posledné sväté miesto, ktoré Ignác navštívil pred svojim návratom do Európy a vo svojej autobiografii na to spomína takto: „Zmocnila sa ma veľká túžba pred odchodom ešte raz ísť na Olivovú horu, keď nie je Pánova vôľa, aby som zostal na týchto posvätných miestach. Na Olivovej hore je kameň, z ktorého náš Pán vystúpil na nebesia, a ešte teraz vidieť na ňom odtlačené šľapaje; kvôli nim som sa tam chcel vrátiť, aby som ich ešte raz mohol uvidieť“. Podobne ako Ignác aj my sme mohli vidieť tento kameň a dotknúť sa miesta, odkiaľ Ježiš vystúpil podľa tradície do neba, napísali jezuiti.
Okrem Jeruzalema ďalší deň putovali k rieke Jordán, na miesto, kde podľa tradície Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša. Potom nasledovala návšteva Jericha, Hory pokúšania a krátka zastávka pri Mŕtvom mori. Nasledujúci deň šli do Nazaretu, Kafarnauma a na miesto primátu sv. Petra. Po svätej omši na brehu Galilejského mora si vychutnávali ticho večera a západ slnka nad jazerom, kde sa vedľa nich rybári pripravovali na nočnú rybačku podobne ako kedysi Ježišovi učeníci. Na spiatočnej ceste do Jeruzalema sa zastavili v Jaffe, prístavnom meste pri Tel Avive, kam pred päťsto rokmi doputoval loďou Ignác s ďalšími pútnikmi.
Nesmela nakoniec chýbať ani návšteva Betlehema. V malej stredovekej kaplnke vedľa Baziliky narodenia slávili vianočnú svätú omšu a zaspievali si koledy. Sv. Ignác sa ako kňaz túžil vrátiť do Betlehema, aby tam sláviť svoje primície. V tom čase sa totiž po štúdiách a vysviacke chystal prísť do Svätej zeme spolu so svojimi spoločníkmi. Nakoniec sa im to, ale nepodarilo. Preto svoju prvú liturgiu slúžil v rímskej Bazilike Panny Márie snežnej na oltári nad jasličkami, v ktorých videl sprítomnenú Svätú zem.
Bola sobota, židovský šabat, keď sme sa vrátili z Betlehema, a preto sme večer šli k Múru nárekov, aby sme tu zažili atmosféru modlitby židovských bratov a sestier. V posledný deň, v nedeľu, sa pred cestou domov zastavili na Chrámovej hore, kde stál voľakedy Jeruzalemský chrám a kde sa nachádzajú dnes dve mešity.
Ignácov pobyt sa skončil po necelom mesiaci. Púť slovenských a českých jezuitov trval týždeň. „Ako on aj my sme sa vrátili do Európy z tejto krajiny plnej kontrastov, vôní a chutí, ale poznačenej aj napätím a častými nepokojmi, aby sme povzbudení návštevou svätých miest mohli pokračovať v našich poslaniach a apoštolátoch ako verní Ignácovi nasledovníci a priatelia v Pánovi," dodali na stránke jezuiti.sk.
Zdroj: jezuiti.sk