Praha 10. februára (TK KBS) Prinášame preklad záverečných odporúčaní Európskeho synodálneho kontinentálneho stretnutia v Prahe:
Na konci štyroch dní počúvania a dialógu, vychádzajúceho z ohlasov, ktoré vyvolal Pracovný dokument pre kontinentálnu etapu v cirkvách, z ktorých pochádzame, sme si ako Európske kontinentálne zhromaždenie uvedomili, že sme prostredníctvom synodálnej metódy získali hlbokú duchovnú skúsenosť.
To je ovocie, za ktoré ďakujeme Duchu, ktorý nás viedol, a o ktoré sa tu chceme podeliť. Hlbšie sme prenikli do poznania, ktoré cirkevné spoločenstvá nášho kontinentu získali vďaka synodálnemu procesu, a tiež pochopili napätia a otázky, ktorým európske partikulárne cirkvi čelia.1
Predovšetkým sme opäť pocítili bolesť z rán, ktoré poznačili naše nedávne dejiny, počnúc tými, ktoré spôsobila Cirkev prostredníctvom zneužívania, ktorého sa dopustili niektoré osoby pri výkone svojej služby alebo cirkevného úradu, a končiac tými, ktoré spôsobilo obludné násilie agresívnej vojny, ktorá zaliala Ukrajinu krvou, a zemetrasenie, ktoré zničilo Turecko a Sýriu.
Táto bohatá a vzrušujúca práca, hoci nebola bez problémov a ťažkostí, nám umožnila pozrieť sa do očí Cirkvi v Európe, so všetkým jej bohatstvom dvoch veľkých tradícií, západnej a východnej, ktoré ju tvoria. V priebehu zhromaždenia sme si čoraz viac uvedomovali to, čo dnes cítime a môžeme potvrdiť, že naša Cirkev je krásna a má v sebe rozmanitosť, ktorá je zároveň naším bohatstvom. Cítime, že ju milujeme ešte hlbšie, napriek ranám, ktoré spôsobila a za ktoré musí prosiť o odpustenie, aby sa mohla skutočne posunúť k zmiereniu, uzdraveniu pamäti a prijatiu zranených. Sme presvedčení, že tieto pocity napĺňajú aj srdcia všetkých ľudí, ktorí sa od septembra 2021 zapojili do synodálneho procesu Synody 2021-2024.
Počas dní, keď prebiehalo zhromaždenie, sme prežívali duchovnú skúsenosť, že je možné stretnúť sa, počúvať sa navzájom a viesť dialóg, ktorý vychádza z našich odlišností a je schopný preklenúť mnohé prekážky, múry a bariéry, ktoré nám kladie do cesty naša história. Musíme milovať rôznorodosť v našej Cirkvi a podporovať jedni druhých vo vzájomnej úcte, posilňovaní vierou v Pána a mocou jeho Ducha.
Preto chceme pokračovať v synodálnom štýle, ktorý považujeme skôr za spôsob života našej Cirkvi, za spoločné rozlišovanie a za rozlišovanie znamení čias, než za metodológiu. Konkrétne si želáme, aby toto kontinentálne zhromaždenie nezostalo izolovanou skúsenosťou, ale aby sa stalo pravidelným stretnutím založeným na všeobecnom prijatí synodálnej metódy, ktorá preniká všetky naše štruktúry a postupy na všetkých úrovniach. Takýmto štýlom bude možné venovať sa témam, v ktorých naše úsilie ešte musí dozrieť a zintenzívniť sa: sprevádzanie zranených ľudí, „protagonizmus“ mladých ľudí a žien, schopnosť učiť sa od ľudí na okraji...
Synodálny štýl nám tiež umožňuje riešiť napätia z misijnej perspektívy bez toho, aby sme sa nechali ochromiť strachom, ale čerpali z nich skôr energiu pokračovať na ceste. V našej práci sa objavili najmä dve napätia. Prvé povzbudzuje k jednote v rozmanitosti, čím sa vyhýba pokušeniu uniformity. Druhé spája pripravenosť prijať svedectvo Otcovej bezpodmienečnej lásky k jeho deťom s odvahou hlásať pravdu evanjelia v celej jej šírke: je to Boh, kto sľubuje: „Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom“ (Ž 85, 11).
Vieme, že toto všetko je možné, pretože sme to zažili počas tohto zhromaždenia, ale ešte viac preto, že o tom svedčí život cirkví, z ktorých pochádzame. Máme na mysli najmä ekumenický a medzináboženský dialóg, ktorého ozveny silno rezonovali v našej práci. Predovšetkým však veríme, že je to možné, pretože ide o milosť: budovanie čoraz viac synodálnej Cirkvi je v skutočnosti spôsob, ako konkrétne uplatniť rovnakú dôstojnosť všetkých členov Cirkvi vychádzajúcu z krstu, na základe ktorého sa stávame Božími deťmi a údmi Kristovho tela, spoluzodpovednými za jedinečné poslanie evanjelizácie, ktoré Pán svojej Cirkvi zveril.
Sme presvedčení, že pokračovanie Synody 2021-2024 nás môže podporiť a sprevádzať najmä tým, že sa bude počas synodálneho zhromaždenia zaoberať určitými prioritami:
- prehĺbiť prax, teológiu a hermeneutiku synodality: musíme znovu objaviť niečo, čo je starobylé, čo patrí k povahe Cirkvi a je vždy nové. To je úloha pre nás. Robíme prvé kroky na ceste, ktorá sa pred nami otvára, keď po nej ideme;
- zaoberať sa otázkou všetkých služobníkov Cirkvi ako horizontu, v ktorom sa dá uvažovať o charizmách a službách (zasvätených a nezasvätených) a o vzťahoch medzi nimi;
- preskúmať formy synodálneho uplatňovania autority, t. j. služby sprevádzania spoločenstva a ochrany jednoty;
- objasniť kritériá rozlišovania v synodálnom procese a ktoré rozhodnutia patria ku ktorej úrovni, od miestnej až po univerzálnu;
- prijať konkrétne a odvážne rozhodnutia o úlohe žien v Cirkvi a o ich väčšom zapojení na všetkých úrovniach, vrátane rozhodovacích procesov (robenie a prijímanie rozhodnutí);
- zvážiť napätia okolo liturgie, aby synodalita obnovila chápanie Eucharistie ako zdroja spoločenstva (komúnia);
- podporiť formáciu celého Božieho ľudu v synodalite s osobitným zreteľom na rozlišovanie znamení čias a s cieľom uskutočňovať spoločnú misiu;
- obnoviť živý zmysel pre misiu, preklenúť priepasť medzi vierou a kultúrou, aby sme opäť prinášali evanjelium do sŕdc ľudí, našli jazyk schopný vyjadriť tradíciu a aggiornamento, ale predovšetkým kráčať s ľuďmi, namiesto toho, aby sme hovorili o nich alebo k nim. Duch nás žiada, aby sme počúvali volanie chudobných a zeme v Európe, a najmä zúfalé volanie obetí vojny, ktoré žiadajú spravodlivý mier.
Láska k Cirkvi, k bohatstvu jej rozmanitosti, nie je len sentimentálnym citom zameraným na seba. Cirkev je krásna, pretože Pán chce, aby taká bola vzhľadom na úlohu, ktorú jej zveril: ohlasovať evanjelium a pozývať všetky ženy a mužov, aby vstúpili do dynamiky spoločenstva, spoluúčasti a misie, ktoré sú zmyslom jej existencie, oživovanej trvalou vitalitou Ducha. Milovať našu európsku Cirkev znamená obnoviť náš záväzok pokračovať v tejto misii aj na našom kontinente, v kultúre poznačenej mnohými rozdielmi, o ktorých vieme.
Zverme pokračovanie nášho synodálneho zhromaždenia svätým patrónom a mučeníkom Európy!
Adsumus Sancte Spiritus!
Preklad: Mária Spišiaková