Praha 8. februára (TK KBS) V plnom znení prinášame slovenský príspevok ku kontinentálnej synodálnej konzultácii, ktoré predniesli v utorok 7. februára 2023 v Prahe v talianskom a nemeckom jazyku delegátky Konferencie biskupov Slovenska Mária Spišiaková a Renáta Ocilková.
Video
Zdroj: CCEE
Slovenský príspevok ku kontinentálnej synodálnej konzultácii
Odpovede na tri otázky, ktoré sú predmetom kontinentálnej fázy synody, ktoré prezentovali na zasadaní synody v Prahe slovenskí účastníci a ktoré boli spracované na základe odpovedí zaslaných zo slovenských diecéz a z Konferencie vyšších rehoľných predstavených po prečítaní pracovného dokumentu Kontinentálnej fázy synody a rozvažovaní v duchu modlitby. (link)
1. „Ktoré myšlienky najsilnejšie rezonujú s konkrétnymi skúsenosťami a realitou Cirkvi na vašom kontinente? Ktoré skúsenosti sa vám zdajú nové alebo osvetľujúce?“
Tí, čo sa zapojili do synodálnych konzultácií zažili milosť spoločenstva, možnosť nechať sa viesť Duchom Svätým a skutočnú integráciu do spoločenstva. Účastníci vyjadrili nadšenie pre autentický dialóg - rozprávať o všetkom, čo je v Cirkvi radostné, ale aj o tom, čo je v našich spoločenstvách bolestivé. Synodálna skúsenosť viedla k posilneniu pocitu spolupatričnosti k Cirkvi a uvedomeniu si na praktickej úrovni, že Cirkev nie sú len kňazi a biskupi.
Prejavila sa silná túžba po obnove, pretože veľa členov Cirkvi si uvedomuje, že sme v mnohých ohľadoch opustili hlavné nasmerovanie misie danej Kristom. Prejavila sa tiež túžba po Cirkvi ako živom spoločenstve a rodine, do ktorej chce každý patriť a cítiť sa v nej ako doma a tiež potreba prekonať stereotypy a nastúpiť na spoločnú cestu spoluzodpovednosti pod vedením Ducha Svätého.
Skúsenosti, ktoré bránia synodálnemu spoločenstvu:
Vytrácanie viery zo spoločnosti i rodín.
Silné zakorenenie v tradicionalizme, klerikalizmus, individualizmus a aktivizmus. Často robíme akcie pre akcie a chýba nám čas pre načúvanie Bohu aj blížnemu.
Používanie jazyka, ktorý je vzdialený od života a problémov veriacich, chýba hlbšie objasňovanie Svätého písma v homíliách.
Absencia mladých v živote Cirkvi.
Nedostatočné ocenenie úlohy a poslania žien, aj zasvätených v Cirkvi.
Nové a osvetľujúce skúsenosti
Duchovné zakorenenie v Kristovi – návrat k evanjeliu, ku koreňom kresťanstva, prežívanie viery vo vlastnej rodine, byť zapáleným misionárskym učeníkom.
Obraz synodálnej Cirkvi ako stanu alebo rodiny, ktorá vie poskytnúť prijatie a bezpečie.
Dôležitosť vzájomného počúvania jedni druhých v Cirkvi, ale aj načúvania svetu.
Potreba formácie v synodalite a vytvárania fungujúcich synodálnych orgánov (napr. pastoračných rád).
2. „Aké podstatné napätia alebo rozdiely sa javia ako zvlášť dôležité
z pohľadu vášho kontinentu po prečítaní DKE a stíšení sa v modlitbe? Aké sú teda problémy alebo otázky, ktoré by sa mali riešiť a zvážiť v ďalších krokoch procesu?“
Napätia:
• medzi Cirkvou ako spoločenstvom (rodinou Božích detí) a Cirkvou ako inštitúciou či štruktúrou: na jednej strane je tu túžba po živšej Cirkvi – na druhej obhajovanie existujúcich štruktúr, strach zo straty inštitucionálnej moci a vplyvu.
• medzi laikmi a klerikmi – autoritárstvo - malá angažovanosť
• medzi uzavretosťou vo vlastnom spoločenstve (elitárstvo) a potrebou vychádzať na misiu
• extrémizmus v konkrétnom živote: 1) prílišný duchovný alibizmus (príslušnosť k Cirkvi sa posudzuje len podľa náboženských prejavov a všetko ostatné sa považuje za príliš svetské) vs. extrémny pragmatizmus (len málo sa počíta s Božím riadením, aktivizmus bez hľadania Božej vôle).
• medzi konzumným spôsobom života a zmyslom pre veci Ducha
• medzi tým, že ženy tvoria väčšinu tých, čo sa zúčastňujú na liturgii a cirkevných aktivitách – a väčšinu rozhodovacích a riadiacich funkcií zastávajú muži
• medzi odovzdávaním zdravej náuky Cirkvi a prijímaním a pastoráciou skupín osôb, ktorých skutky nemožno schvaľovať (LGBTQI…), resp. osôb, ktorým sú odopierané sviatosti.
• napätia medzi zástancami rôznych spiritualít, chariziem, služieb, foriem liturgie v Cirkvi
• napätia plynúce z netransparentnosti procesov v Cirkvi.
• napätia zo zlyhávajúcej vzájomnej komunikácie niektorých rehoľných inštitútov s diecéznym biskupom, diecéznymi kňazmi, ale aj medzi jednotlivými rehoľnými spoločenstvami.
3. „Ak sa pozrieme na to, čo vyplýva z predchádzajúcich dvoch otázok, aké sú priority, opakujúce sa témy a výzvy ku konaniu, ktoré možno zdieľať s ostatnými miestnymi cirkvami na celom svete a prediskutovať počas prvého zasadnutia synodálneho zhromaždenia v októbri 2023?“
Otázky, ktoré by sa mali riešiť a zvážiť:
1) ako vniesť synodálneho ducha do života miestnych spoločenstiev
- zaviesť aktívne počúvanie a následne rozhodovanie na základe duchovného rozlišovania
2) ako formovať k synodalite a zapojiť viac ľudí vo farnosti do spoločnej práce
3) ako podporiť rodiny, osobitne z pohľadu rastu, upevňovania a odovzdávania viery, ako aj liturgickej formácie - pastorácia mládeže a rodín (ako aj pri otázke pastoračnej starostlivosti o rozvedených a znovu zosobášených, sprevádzania medzikonfesionálnych a medzináboženských rodín...).
4) ako posilniť a oceniť význam žien v živote Cirkvi (väčšia participácia v rámci cirkevných štruktúr a rozhodovacích sfér) a prilákať mužov k aktívnejšiemu zapájaniu sa do života Cirkvi
5) rozvinúť starostlivosť o marginalizované a „opomenuté“ skupiny (Rómovia, vdovy, siroty, väzni).
6) ako navrátiť Cirkvi dobré meno po škandáloch zneužívania, zlyhania pri rozlišovaní povolaní – urobiť ju príťažlivou
Obrátenie je najväčšia výzva Synody. Nielen v duchovnom zmysle slova, ale aj v praktickom. Prehodnotiť schémy, metódy, činnosti a priority je prvý krok, na ktorý sa chceme ako spoločenstvo Cirkvi podujať.
Opätovné uvedomenie si skutočnosti, že sme Kristovi učeníci: misia Cirkvi musí byť v centre každého nášho snaženia.
Obnova viery a zakorenenosť v Kristovi – kľúčová nevyhnutnosť obnovy Cirkvi; otázka identity kresťana: autentické prežívanie viery, vedomie krstného misijného poslania.
Učiť sa rozlišovať Božiu vôľu a správne sa rozhodovať na základe autentickej spirituality, vzájomného dialógu a rôznych metód rozlišovania Božej vôle. Byť ochotní vzdať sa zabehnutých schém.
Žiť ako spoločenstvo – skutočný rodinný život farského spoločenstva ako prevencia rôznych foriem zneužívania.
Posilniť postavenie a angažovanosť žien v Cirkvi - Nejde len o to, aby sa ženám dal v Cirkvi väčší priestor, ale aby sa prehodnotil jazyk ako Cirkev hovorí o ženách alebo ako ich zo svojho jazyka vynecháva; zapojenie do procesov v Cirkvi, oceniť prítomnosť zasvätených žien (nevnímať ich len ako lacné pracovné sily).
Reorganizácia štruktúr Cirkvi - je potrebné vytvoriť štruktúry, ktoré budú napomáhať poslaniu Cirkvi a nie ju v tom brzdiť.
Forma slávenia Eucharistie – zjednotenie predkoncilovej a pokoncilovej liturgie, poukázať na podstatu a krásu slávenia liturgie svätej omše.
Formácia:
• prostredníctvom pokrstnej katechézy formovať z rádových veriacich – učeníkov v intenciách synodálnej cesty.
• zlepšiť katechézu a vyučovanie mládeže - hľadať nové cesty k srdciam mladých ľudí, podporovať ich na ceste viery v dnešnom svete, formovať a sprevádzať
• najdôležitejšie miesto formácie je rodina, ktorá sa nachádza z rôznych dôvodov v kríze: je potrebné presunúť dôraz pastoračného snaženia na rodiny
• špecifická formácia - programy v oblasti získania zručnosti v duchovnom rozlišovaní a duchovnom sprevádzaní, v synodalite a tiež ohľadom postojov voči fenoménom, ktoré boli doteraz tabuizované (sexuálne zneužitie...)
• zmeniť koncepciu počiatočnej a permanentnej formácie kňazov a diakonov (týka sa aj rehoľných inštitútov) v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a synodality: zvýrazniť povahu kňazstva ako služby spoločenstvu.
Misia:
• nový zápal pre evanjeliové hlásanie a to najmä príkladom
• adekvátnejšie odpovedať na znamenia čias a na potreby doby
• byť otvorenou Cirkvou: aby sa všetci cítili v Cirkvi „doma“
• otvorenou voči celosvetovým i miestnym problémom (spolupráca so všetkými kompetentnými organizáciami, podpora mieru vo svete, pomoc pre rôzne trpiacich a marginalizovaných ľudí, riešiť príčiny problémov...)
• rozvíjať dialóg s neveriacimi alebo odlúčenými od Cirkvi
• pamätať aj na duchovnú starostlivosť o utečencov a migrantov.