Praha 7. februára (TK KBS) Aké napätia a otázky vznikajú v našich krajinách počas synodálneho procesu? To sú dve otázky, o ktorých budú delegáti kontinentálnej synody v Prahe diskutovať počas druhého dňa zasadania 7. februára.
Rannej bohoslužbe predsedal kardinál Marc Ouellet, emeritný prefekt vatikánskeho dikastéria pre biskupov. „Božie prikázanie „cti svojho otca a svoju matku“ si vykladajú tak, ako im to vyhovuje a ignorujú Božie slovo. Pán konfrontuje mentalitu, ktorá síce tvrdí, že je poslušná Bohu, ale koná presne v rozpore s Božím slovom. Toto varovanie sa nás týka na ceste k synodálnejšej cirkvi. Nie sme v pokušení, tak ako ja, prekrúcať význam Božieho slova?“ uviedol kanadský kardinál v homílii.
Na prvom dopoludňajšom zasadnutí si účastníci vypočuli prezentácie ďalšej tretiny zástupcov biskupských konferencií. Šesťminútové prezentácie boli prerušované prestávkami na modlitbu. „Toto nie je len čas na odpočinok mysle, je to priestor na modlitbu,“ pripomenul delegátom Mauricio Lopez Oropeza zo sekretariátu Svetovej synody, ktorý moderoval dopoludňajší program. Chvíle ticha sprevádzala meditatívna hudba, ktorú vopred pripravili jednotlivé biskupské konferencie. V utorok dopoludnia zaznela duchovná hudba z Belgicka a Ruska.
Litovská delegátka Vaida Spangeleviciute-Kneiziene vo svojom príspevku zdôraznila potrebu spolupráce medzi kňazmi a laikmi vo farnostiach. „Na mnohých miestach našej krajiny ešte stále vládne postsovietska atmosféra, v ktorej je viera len niečo tradičné. Potrebujeme osobnú skúsenosť s Ježišom. Radi by sme privádzali ľudí do kostola a k sviatostiam, ale chýba nám svedectvo kresťanstva, svedectvo skúsenosti Božej lásky a svedectvo kerygmy. Dôsledkom toho je, že v mnohých farnostiach chýba skúsenosť Cirkvi ako živého spoločenstva,“ povedala.
Luxemburskí delegáti sa rozhodli pre dynamickejší model prezentácie. Pri mikrofóne sa striedali muž a dve ženy. Jedna z nich, Sandy Syoen, sa zamyslela nad svojou skúsenosťou z diecéznej fázy synodálneho procesu: „Diecézna fáza synody sa síce skončila, ale chcela by som navrhnúť, aby sme nezabudli na jazyk, ktorý sme sa vtedy naučili, a aby sme pokračovali v počúvaní a diskusii na všetkých úrovniach,“ Zástupca najmenšieho štátu Beneluxu tiež zdôraznil princíp spoluzodpovednosti v Cirkvi a dôležitosť spätnej väzby. Jej luxemburskí kolegovia tiež zdôraznili formovanie viery alebo klimatickú krízu: „Sme tu, aby sme slúžili. Nie aby nám slúžili naši susedia v iných častiach sveta,“ pripomenul Jean-Louis Zeien dôraz pápeža Františka v encyklike Fratelli Tutti na bratstvo všetkých ľudí na planéte. „Ďakujeme, že ste nás vypočuli,“ uzavrela luxemburská trojica jednohlasne.
Zástupcovia Malty opísali situáciu krajiny s bohatými kresťanskými koreňmi, ktorá však prechádza sekularizáciou a kultúrnou transformáciou. Hovorili o misii, evanjelizácii a formácii v duchovnom živote.
Na záver svojej šesťminútovej prezentácie maltskí rečníci zdôraznili dôležitosť prípravy na konfirmáciu. Sekularizácia bola témou aj pre Konferenciu biskupov škandinávskych krajín. Jej delegáti hovorili o roztvárajúcich sa nožniciach medzi Cirkvou a spoločnosťou. V takejto situácii je podľa nich bolestné vidieť, že „sa od seba vzďaľujú aj zástancovia konzervatívneho a progresívneho pohľadu na katolícku vieru“. V prípade Škandinávie sa nezhody týkajú najmä formy liturgického slávenia.
Poľský delegát Aleksander Bańka vo svojom príspevku poznamenal, že Cirkev by si mala osvojiť modernejší jazyk - už len preto, aby mohla komunikovať s mladými, ktorí často Cirkev opúšťajú. Cieľom synody podľa poľskej delegácie nie je vytvoriť novú cirkev, ale skôr dosiahnuť, aby synodálny štýl prenikol na všetky úrovne cirkevnej štruktúry. Pred obedom sa účastníci po druhýkrát rozdelia do diskusných skupín a popoludní sa navzájom oboznámia s výsledkami. Večer dostane slovo posledná tretina delegácií.
Zdroj: cirkev.cz