Vatikán 23. januára (VaticanNews) Pápež František poslal pozdravné posolstvo účastníkom druhého vatikánskeho sympózia venovaného boju proti Hansenovej chorobe. Medzinárodné stretnutie pod záštitou Úradu poskytovania integrálneho ľudského rozvoja sa koná 23. a 24. januára v Patristickom inštitúte Augustinianum.
Svätý Otec vyjadruje vďaku účastníkom sympózia za starostlivosť o chorých na malomocenstvo, na ktorých spoločnosť často zabúda a odmieta: „Ste ako milosrdný Samaritán, ktorý sa skláňa, aby uzdravil tých najslabších a prinavrátil im porušené práva a dôstojnosť.“
Sympózium sa koná v predvečer 70. svetového dňa lepry, ustanoveného Raulom Follerom, s cieľom upozorniť verejnosť na vážnu chorobu, ktorú mnohí považujú za porazenú, poznamenáva pápež a vyjadruje obavu, že človek môže zabudnúť nielen na chorobu, ale aj na ľudí. Malomocenstvo je jednou z najstarších chorôb v dejinách ľudstva a aj dnes jej „stigma“ vedie k vážnemu porušovaniu ľudských práv v rôznych častiach sveta. „Napriek všetkému pokroku, ktorý sme dosiahli, sme stále „negramotní“, pokiaľ ide o sprevádzanie, starostlivosť a podporu najslabších a najzraniteľnejších členov rozvinutých spoločností. Sme zvyknutí odvracať zrak, prechádzať sa a ignorovať situácie, pokiaľ sa nás priamo netýkajú,“ uvádza pápež. Na týchto našich bratov a sestry nesmieme zabúdať, rovnako ako nemôžeme ignorovať túto chorobu, ktorá, žiaľ, stále postihuje mnohých, najmä v tých najznevýhodnenejších sociálnych podmienkach.
Podľa rímskeho biskupa je potrebné prehodnotiť moderné modely rozvoja, odsúdiť a pokúsiť sa odstrániť nimi spôsobenú diskrimináciu, čím sa vytvorí „inkluzívna spoločnosť, ktorá nikoho nenecháva na vedľajšej koľaji“. S ľuďmi trpiacimi malomocenstvom je potrebné účinnejšie spolupracovať, pristupovať k nim naplno ako k jednotlivcom, uznávať ich ako hlavných aktérov ich boja o život ako plnohodnotných členov spoločnosti, vyhlasuje Svätý Otec:
„Vyjadrujem duchovnú blízkosť tým, ktorí trpia Hansenovou chorobou a pozývam ich, aby sa snažili tak, aby im nechýbala duchovná podpora a lekárska starostlivosť. Nech sú títo bratia a sestry zdrojom Dobrej zvesti pre kresťanské spoločenstvá.“
V závere posolstva rímsky biskup žehná účastníkov sympózia a ubezpečil ich o modlitbách za nich, za malomocných, ich rodiny a za všetkých, ktorí sa o nich s láskou starajú.