Vatikán 23. januára (Vatican News) V nedeľu Božieho slova pápež František pripomína naliehavosť ohlasovania, potrebu vyznávať Boha so širokým srdcom, pred 5 000 veriacimi v Bazilike sv. Petra udelil ministérium trom novým lektorom a siedmim novým katechétom.
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Sv. omša v nedeľu Božieho Slova, 22. januára 2023
Ježiš opúšťa pokojný a skrytý život v Nazarete a presúva sa do Kafarnaumu, mesta ležiaceho pri Galilejskom mori, miesta prechodu, križovatky rôznych národov a kultúr. Naliehavosť, ktorá ho poháňa, je ohlasovanie Božieho slova, ktoré je potrebné priniesť všetkým. V evanjeliu vidíme, že Pán pozýva všetkých k obráteniu a povoláva prvých učeníkov, aby aj oni odovzdávali svetlo Slova iným (porov. Mt 4,12-23). Pochopme tento dynamizmus, ktorý nám pomôže prežívať nedeľu Božieho slova: Slovo je pre všetkých, Slovo vyzýva k obráteniu, Slovo robí ohlasovateľov.
Božie slovo je pre všetkých. Evanjelium nám predstavuje Ježiša, ktorý je stále v pohybe, na ceste k druhým. Pri žiadnej príležitosti vo svojom verejnom živote nám nedáva najavo, že je statickým učiteľom, doktorom sediacim za katedrou; naopak, vidíme ho ako pútnika, ktorý chodí po mestách a dedinách, stretáva tváre a príbehy. Jeho nohy sú nohami posla, ktorý ohlasuje dobrú správu o Božej láske (porov. Iz 52,7-8). V Galilei pohanov, na ceste k moru, za Jordánom, kde Ježiš učí, žil – ako poznamenáva text – ľud bývajúci v temnotách: cudzinci, pohania, ženy a muži z rôznych oblastí a kultúr (porov. Mt 4,15-16). Teraz môžu aj oni vidieť svetlo. A tak Ježiš „rozširuje hranice”: Božie slovo, ktoré uzdravuje a pozdvihuje, nie je určené len pre spravodlivých z Izraela, ale pre všetkých; chce sa priblížiť k vzdialeným, chce uzdraviť chorých, chce zachrániť hriešnikov, chce zhromaždiť stratené ovce a pozdvihnúť tých, ktorých srdcia sú unavené a utláčané. Ježiš skrátka „ruší hranice”, aby nám povedal, že Božie milosrdenstvo je pre každého. Nezabúdajme na to: Božie milosrdenstvo je pre všetkých, Božie milosrdenstvo je pre mňa: toto môže povedať každý.
Tento aspekt je pre nás zásadný. Pripomína nám, že Slovo je dar adresovaný každému, a preto nikdy nemôžeme obmedziť pole jeho pôsobenia, pretože mimo všetkých našich výpočtov klíči spontánnym, neočakávaným a nepredvídateľným spôsobom (porov. Mk 4,26-28), a v čase, ktorý pozná Duch Svätý. A ak je spása určená všetkým, aj tým najvzdialenejším a najstratenejším, potom sa ohlasovanie Slova musí stať hlavnou naliehavosťou cirkevného spoločenstva, ako to bolo pre Ježiša. Nech sa nám nestane, že vyznávame Boha s otvoreným srdcom a sme cirkvou s uzavretým srdcom; to by bolo – dovolím si tvrdiť – zlorečenie: vyznávať Boha s otvoreným srdcom a byť cirkvou s uzavretým srdcom. Nech sa nám nestane, že hlásame spásu pre všetkých a cestu k jej prijatiu robíme neuskutočniteľnou; nech sa nám nestane, že vieme, že sme povolaní prinášať ohlasovanie Kráľovstva, a zanedbávame Slovo, rozptyľujúc sa v toľkých druhoradých činnostiach alebo sporoch. Učme sa od Ježiša klásť Slovo do stredu, rozširovať svoje hranice, otvárať sa ľuďom, vytvárať skúsenosti stretnutia s Pánom vediac, že Božie slovo „nie je vykryštalizované v abstraktných a statických formulách, ale Božie slovo pozná dynamickú históriu, ktorú tvoria ľudia a udalosti, slová a činy, vývoj a napätie” [1].
Prejdime teraz k druhému aspektu: Božie slovo, ktoré je adresované všetkým, vyzýva k obráteniu. Ježiš vo svojom kázaní opakuje: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo” (Mt 4,17). To znamená, že Božia blízkosť nie je neurčitá, jeho prítomnosť nenecháva veci tak, ako sú, nebráni pokojnému žitiu. Naopak, jeho Slovo nami otriasa, znepokojuje nás, provokuje nás k zmene, k obráteniu: dostáva nás do krízy, pretože „živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč [...] a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca” (Hebr 4,12). Je to tak, Slovo ako meč preniká životom, dáva nám rozoznať myšlienky a úmysly srdca, to znamená, že nám dáva vidieť, kde je svetlo dobra, ktorému treba dať priestor, a kde sa naopak zhusťuje temnota nerestí a hriechov, s ktorými treba bojovať. Keď do nás vstúpi Slovo, premieňa naše srdce a myseľ, mení nás, vedie nás k tomu, aby sme svoj život orientovali na Pána.
Tu je Ježišova výzva: Boh sa ti priblížil, preto si uvedom jeho prítomnosť, urob miesto jeho Slovu a zmeníš svoj pohľad na život. Chcel by som to povedať aj takto: podriaď svoj život Božiemu slovu. To je cesta, ktorú nám ukazuje cirkev: všetci, aj pastieri Cirkvi, sme pod autoritou Božieho slova. Nie pod našimi vlastnými chúťkami, našimi sklonmi či preferenciami, ale pod jediným Božím slovom, ktoré nás formuje, obracia a žiada, aby sme boli zjednotení v jedinej Kristovej Cirkvi. Bratia a sestry, môžeme si teda položiť otázku: odkiaľ berie môj život smer, odkiaľ čerpá svoju orientáciu? Z mnohých slov, ktoré počujem, z ideológií alebo z Božieho slova, ktoré ma vedie a očisťuje? A aké sú tie aspekty vo mne, ktoré si vyžadujú zmenu a obrátenie?
Napokon – tretí aspekt – Božie slovo, ktoré je adresované všetkým a vyzýva k obráteniu, robí ohlasovateľov. Božie slovo je pre všetkých; po druhé, vyzýva k obráteniu; po tretie, robí ohlasovateľov. Ježiš totiž prechádza popri brehu Galilejského mora a volá Šimona a Ondreja, dvoch bratov, ktorí boli rybármi. Svojím Slovom ich pozýva, aby ho nasledovali, a hovorí im, že z nich urobí „rybárov ľudí” (Mt 4, 19): už nie len odborníkov na lode, siete a ryby, ale odborníkov na hľadanie iných. A tak ako sa pri plavbe a rybolove naučili opustiť breh a nahodiť siete na otvorenom mori, tak sa stanú apoštolmi schopnými plaviť sa na otvorenom mori sveta, vychádzať v ústrety svojim bratom a sestrám a ohlasovať radosť evanjelia. Toto je dynamizmus Slova: vťahuje nás do „siete” Otcovej lásky a robí z nás apoštolov, ktorí cítia neodolateľnú túžbu priviesť každého koho stretnú na loď Jeho kráľovstva. A to nie je prozelytizmus, pretože to, čo volá, je Božie slovo, nie naše slovo.
Preto aj my dnes vnímajme to pozvanie byť rybármi ľudí: cíťme sa povolaní samotným Ježišom ohlasovať jeho Slovo, vydávať o ňom svedectvo v každodenných situáciách, žiť ho v spravodlivosti a láske, sme volaní „dať mu telo” tým, že pohladíme telo tých, ktorí trpia. To je naše poslanie: stať sa hľadačmi tých, ktorí sú stratení, ktorí sú utláčaní a skľúčení, priniesť im nie seba, ale útechu Slova, ohromujúce ohlasovanie Boha, ktorý premieňa život, prináša radosť z poznania, že je Otcom a obracia sa ku každému, prináša krásu z toho, že hovorí: „Brat, sestra, Boh sa k tebe priblížil, počúvaj ho a v jeho Slove nájdeš nádherný dar!”
Bratia a sestry, na záver chcem poďakovať tým, ktorí sa snažia o to, aby sa Božie slovo opäť dostalo do centra pozornosti, aby bolo zdieľané a ohlasované. Ďakujem tým, ktorí ho študujú a prehlbujú jeho bohatstvo; ďakujem pastoračným pracovníkom a všetkým kresťanom, ktorí sa podieľajú na počúvaní a šírení Slova, najmä lektorom a katechétom: dnes niektorým z nich udelím tento úrad. Ďakujem tým, ktorí prijali moje mnohé pozvania, aby si všade so sebou nosili evanjelium a čítali ho každý deň. A nakoniec osobitné poďakovanie diakonom a kňazom: ďakujem vám, drahí bratia, že nedopustíte, aby svätému Božiemu ľudu chýbala potrava zo Slova; ďakujem vám, že ste sa zaviazali rozjímať o ňom, žiť ho a ohlasovať ho; ďakujem vám za vašu službu a obety. Nech je pre všetkých nás sladká radosť z ohlasovania Slova spásy útechou a odmenou.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Beáta Dorková)
[1] Božie slovo v živote a poslaní Cirkvi. Instrumentum laboris pre XII. riadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody, 2008, 10.