Vatikán 14. januára (VaticanNews) Tri nevyhnutné prvky dôležité pre kňazskú formáciu: nevyhnutné pre kňazskú formáciu: dialóg, spoločenstvo a poslanie. To je odkaz pápeža Františka zo stretnutia s členmi Pápežského Severoamerického kolégia, ktorých prijal na audiencii v dnešnú sobotu 14. januára. Prinášame myšlienky z jeho príhovoru.
„Drahí priatelia, váš pobyt tu v Ríme sa časovo zhoduje so synodálnou cestou, na ktorú sa v súčasnosti vydáva celá Cirkev, cestou, ktorá zahŕňa počúvanie Ducha Svätého a seba navzájom, aby sme rozpoznali, ako pomôcť členom svätého Božieho ľudu žiť dar spoločenstva a stať sa misionárskymi učeníkmi.“
„V tejto súvislosti by som sa s vami rád podelil o niekoľko krátkych úvah o troch prvkoch, ktoré považujem za nevyhnutné pre kňazskú formáciu: dialóg, spoločenstvo a poslanie. Vidíme ich v úryvku z Jánovho evanjelia, ktorý hovorí o Ondrejovi a ďalšom učeníkovi Jána Krstiteľa, ktorí sa stretli s Ježišom, zostali s ním istý čas a potom viedli ďalších, najmä Šimona Petra, aby sa stretli s Pánom (porov. Jn 1,35-42).“
Najprv sa pápež František vo svojom príhovore zameral na umenie dialógu: „Keď Ježiš zistil, že ho učeníci nasledujú, spýtal sa, čo hľadajú. Keď sa ho pýtali, kde býva, pozval ich: „Poďte a uvidíte“ (v. 38-39). Pán s vami vstupuje do osobného dialógu, pýta sa vás, „čo hľadáte“, a pozýva vás, aby ste „prišli a videli“, aby ste s ním hovorili tak, že otvoríte svoje srdce a s dôverou vo viere a láske sa mu odovzdáte. Ide o pestovanie každodenného vzťahu s Ježišom, živeného predovšetkým modlitbou, rozjímaním nad Božím slovom, pomocou duchovného sprevádzania a tichého počúvania pred svätostánkom.
Nikdy nezabudnite na to druhé: tiché počúvanie pred svätostánkom. Práve v týchto chvíľach rodinného vzťahu s Pánom môžeme najlepšie počuť jeho hlas a objaviť, ako jemu a jeho ľudu slúžiť veľkoryso a celým srdcom.“
Ako druhý bod svojho príhovoru pápež rozvinul potrebu spoločenstva: „Svätý Ján nám tiež hovorí, že učeníci v ten deň „zostali“ s Ježišom (v. 39). Keď učeníci zostali s Ježišom, začali sa z jeho slov, gest a dokonca aj z jeho pohľadu učiť, na čom mu skutočne záleží a čo ho Otec poslal ohlasovať. Podobne aj cesta kňazskej formácie si vyžaduje neustále spoločenstvo: predovšetkým s Bohom, ale aj s tými, ktorí sú spojení v Kristovom tele, v Cirkvi. Počas vášho pobytu v Ríme vás pozývam, aby ste mali oči otvorené pre tajomstvo jednoty Cirkvi, ktorá sa prejavuje v jej legitímnej rozmanitosti, ale žije v jednote viery, ako aj pre prorocké svedectvo lásky, ktoré Cirkev, najmä tu v Ríme, vyjadruje konkrétnymi skutkami zdieľania a pomoci núdznym. Dúfam, že tieto skúsenosti vám pomôžu rozvinúť bratskú lásku, ktorá dokáže vidieť posvätnú veľkosť blížneho, nájsť Boha v každom človeku a spoločne znášať ťažkosti života (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 92).“
Napokon sa Svätý Otec zastavil pri treťom prvku formácie a to je poslanie: „Po pobyte u Ježiša Ondrej vyhľadal svojho brata Šimona a priviedol ho k nemu (porov. Jn 1,40-41). Tu vidíme, ako sa svedectvo, ktoré sa rodí z dialógu a spoločenstva s Kristom, stáva poslaním: učeníci, hneď ako sú povolaní, idú, aby svojím svedectvom zaujali iných. Vždy, keď Ježiš povoláva mužov a ženy, robí to preto, aby ich poslal najmä k tým najzraniteľnejším a k ľuďom na okraji spoločnosti, ktorým máme nielen slúžiť, ale od ktorých sa môžeme aj veľa naučiť. Ľudia dnes potrebujú, aby sme počúvali ich otázky, obavy a sny, aby sme ich mohli lepšie sprevádzať k Pánovi, ktorý oživuje nádej a obnovuje životy všetkých. Verím, že pri vykonávaní duchovných a telesných skutkov milosrdenstva prostredníctvom rôznych výchovných a charitatívnych apoštolátov, do ktorých ste už zapojení, budete vždy znamením Cirkvi, ktorá vie vyjsť v ústrety (porov. Evangelii gaudium, 20) a deliť sa s našimi bratmi a sestrami o Ježišovu prítomnosť, súcit a lásku.“