Vatikán 13. januára (Vatican News) V piatok 13. januára sa pápež František prihovoril Konfederácii kanonikov sv. Augustína na audiencii. Vyzdvihol hlavné spoločné ciele Konfederácie, ktoré sa snažia zjednotiť rôzne vetvy rádu vo zväzku lásky.
Svätý Otec František vo svojom príhovore zdôraznil, že „izolácia je nebezpečná“. Dodal:
„Treba veľmi dbať na to, aby sme sa chránili pred chorobou sebareferencie a zachovali spoločenstvo medzi jednotlivými kongregáciami ako skutočný poklad. Dobre viete, že ste všetci na jednej lodi a že „nikto nebuduje budúcnosť tým, že sa izoluje alebo len vlastnými silami, ale tým, že sa spozná v pravde spoločenstva, ktoré je vždy otvorené stretnutiu, dialógu, načúvaniu a vzájomnej pomoci“ (List zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života, 21. novembra 2014, II, 3). Praktizovanie spirituality stretnutia: to je nevyhnutné pre život synodality v Cirkvi.“
Ďalej pápež František upriamil ich pozornosť na pohľad do budúcnosti:
„Zasvätený život je ako voda, ak neprúdi, páchne, stráca zmysel, je ako soľ, ktorá stráca chuť, stáva sa neužitočnou (porov. Mt 5, 13). Dobrá pamäť je plodná, je to „deuteronomická“ pamäť koreňov, pôvodu. Nesmieme sa uspokojiť s archeologickou pamäťou, pretože tá z nás robí muzeálne exponáty, možno hodné obdivu, ale nie napodobňovania; naopak, deuteronomická pamäť nám pomáha žiť prítomnosť naplno a bez strachu, aby sme sa s novou nádejou otvorili budúcnosti. Aj vy - ako napísal svätý Ján Pavol II. – „máte slávnu históriu, ktorú si treba pripomínať a rozprávať“, ale predovšetkým máte „veľkú históriu, ktorú treba budovať! Pozerajte do budúcnosti, do ktorej vás Duch premieta, aby s vami ešte vykonal veľké veci“ (Apoštolská exhortácia Vita consecrata, 25. marca 1996, 110).“
Nestačí však pozerať sa dopredu, ale je potrebné vychádzať z prvotnej lásky, pokračoval ďalej pápež František:
„Evanjelium nám neustále pripomína, aby sme Krista postavili do centra nášho života a poslania. To nás vracia k „prvej láske“. A milovať Krista znamená milovať Cirkev, jeho telo.“
Svätý Otec napokon pripomenul potrebu neustáleho hľadania Pána:
„Boh nás stvoril pre seba a naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v ňom (porov. sv. Augustín, Vyznania, 1.1). Preto je vašou hlavnou náplňou práce ako kanonikov neustále a každodenné hľadanie Pána. Hľadajte ho v živote spoločenstva, ktoré je odrazom Božej bytosti a jeho odovzdania a svedectvom, že „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8.16). Nech sa všetci cítite ako budovatelia, tkáči bratstva. Hľadajte Pána v usilovnom čítaní Svätého písma, na ktorého stránkach znie Kristus a Cirkev (porov. sv. Augustín, Disc. 46, 33). Hľadajte Pána v liturgii, najmä v Eucharistii, ktorá je vrcholom kresťanského života a ktorá znamená a uskutočňuje jednotu Cirkvi v harmónii lásky (CONC. VAT. II, Dogmatická konštitúcia Dei Verbum, 25). Hľadajte ho pri štúdiu a bežnej pastoračnej práci. Hľadajte ho aj v realite našej doby, s vedomím, že nič ľudské nám nemôže byť cudzie a že oslobodení od všetkej svetskosti môžeme oživiť svet kvasom Božieho kráľovstva. Sú to rôzne cesty jediného hľadania, ktoré predpokladá cestu zvnútornenia, poznania a lásky k Pánovi, v škole svätého Augustína: „Nevychádzaj mimo seba, neustále vstupuj do seba; pravda prebýva vo vnútri človeka“ (porov. De Vera Religione, 39.72; Vyznania, 3.6.11). Takto nám svetlo vnútorného Majstra osvetľuje časné skutočnosti.“
Na záver svojho príhovoru pápež pridal svoje želanie:
„Drahí bratia, nech vám tento čas stretnutia medzi vami a s Petrovým nástupcom pomôže znovu preskúmať vašu charizmu a posilniť spoločenstvo života podľa príkladu prvotného apoštolského spoločenstva (porov. Sk 2, 42-47). A toto spoločenstvo je tiež anticipáciou plného a definitívneho zjednotenia v Bohu a cesty k nemu.“