Uplynulo 73 rokov od začatia procesu s tromi slovenskými biskupmi

TK KBS, tk, ml; pz | 10. 01. 2024 13:30



Bratislava 10. januára (TK KBS) Pred 73 rokmi (10. - 15. januára 1951) sa v Bratislave začal pred senátom Štátneho súdu proces so slovenskými biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Petrom Gojdičom. Títo traja biskupi boli v 50. rokoch minulého storočia odsúdení.



Spišský biskup Ján Vojtaššák bol odsúdený na 24 rokov väzenia, konfiškáciu majetku a peňažný trest 500 000 korún. Michal Buzalka bol odsúdený na doživotie, konfiškáciu majetku a peňažný trest 200 000 korún. Gréckokatolícky biskup Pavol Peter Gojdič bol odsúdený na doživotie, konfiškáciu majetku a peňažný trest 200 000 korún. Všetkých troch zároveň odsúdili na stratu občianskych práv. Po páde komunistického režimu v roku 1990 boli zbavení obvinenia, no až po ich smrti.







„Vykonštruovaný proces proti trom slovenským katolíckym biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi a Pavlovi Gojdičovi patrí rozsahom príprav, propagandistickým využitím a dosahom na spoločnosť k najväčším procesom tohto typu v Československu a vôbec v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Veď iba v tomto procese zo štátov bývalého sovietskeho bloku boli naraz odsúdení traja biskupi,“ píše v publikácii „Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom“ prof. Róbert Letz.




„Svojím charakterom patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov, ktoré boli úderom komunistického režimu proti Katolíckej cirkvi. Môžeme ho priradiť k takým procesom, akými boli napríklad procesy s chorvátskym arcibiskupom Alojzije Stepinacom, ukrajinským arcibiskupom Josifom Slipým, maďarským arcibiskupom a kardinálom Józsefom Mindszentym, českým biskupom Stanislavom Zelom, poľským biskupom Czesławom Kaczmarekom a bulharským biskupom Eugenom Bossilkovom,“ spomína.



„Katolícka cirkev a jej hierarchia patrili k hlavným cieľom represií komunistického režimu z politických a ideologických dôvodov. Úder proti biskupom mal zlomiť autoritu episkopátu ako celku a v konečnom dôsledku paralyzovať vplyv Svätej stolice, považovanej za nepriateľské centrum a „agentúru imperializmu“, na veriacich a, naopak, zvýšiť vplyv komunistickej ideológie,“ dodáva prof. Letz.




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024