Vrcholí vianočné obdobie, v piatok oslávime Slávnosť Zjavenia Pána

TK KBS, tk, dd, ml; pz | 03. 01. 2023 22:30



Bratislava 3. januára (TK KBS) Katolíci a veriaci ďalších kresťanských cirkví oslávia v piatok 6. januára Slávnosť Zjavenia Pána. Je známy aj pod názvom sviatok Troch kráľov a ide o zjavenie Ježiša Krista ako Mesiáša, Božieho syna a Spasiteľa. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-23 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako 20-G+M+B-23 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov. 



Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa uchovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.



Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“. (KKC 528)



Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574)



Vo viacerých kostoloch sa na sviatok Zjavenia Pána (Troch kráľov) konajú trojkráľové koncerty alebo Betlehemské hry. Sviatok Krstu Pána sa od roku 1969 slávi osobitne, a to v nedeľu po sviatku Zjavenia Pána.



-



OHLÁSENIE DÁTUMU VEĽKEJ NOCI APOHYBLIVÝCH SVIATKOV:



Na slávnosť Zjavenia Pána po evanjeliu diakon (alebo sám kňaz), prípadne aj spevák, môže podľa pradávnej tradície Cirkvi ohlásiť z ambóny deň Veľkej noci a pohyblivých sviatkov:



Milí bratia a sestry, Pánova sláva sa nám zjavila  a vždy sa bude zjavovať medzi nami,  až kým on sám nepríde. V rytmoch a striedaní času  si pripomíname a prežívame tajomstvá spásy. Centrom celého liturgického roka  je posvätné Trojdnie ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána, ktoré vrcholí v nedeľu na Veľkú noc – v tomto roku9. apríla. V každú nedeľu, ktorá je Veľkou nocou týždňa, svätá Cirkev sprítomňuje  túto veľkú udalosť spásy,  v ktorej Kristus premohol hriech a smrť.  Z Veľkej noci pramenia všetky sväté dni:  začiatok Pôstneho obdobia  – Popolcová streda 22. februára,  Nanebovstúpenie Pána 18. mája,  Zoslanie Ducha Svätého 28. mája,  Prvá adventná nedeľa 3. decembra.  Aj na sviatky svätej Božej Matky, apoštolov a svätých  i pri Spomienke na všetkých verných zosnulých  Cirkev putujúca na zemi  ohlasuje Veľkú noc svojho Pána. Kristovi, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde,  Pánovi času a dejín, neprestajná chvála na veky vekov. Amen.



DRUHÁ NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA KRST PÁNA (8. januára)



Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i svätý Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána.



Vešperami v nedeľu Krstu Pána sa končí Vianočné obdobie. Až do 22. februára, kedy Popolcovou stredou vstúpime do Pôstneho obdobia, budeme prežívať prvú časť Cezročného obdobia.



Zdroj: Archív TK KBS / Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava. SSV. 1998 / Vnuk, F.: Príručný slovník kresťanstva. Bratislava. Smaragd. 2003 / Revidoval: Daniel Dian




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024