Pápež František: Ježišovým trónom sú jasle a kríž

TK KBS, RV, mj, ak; rp | 28. 12. 2022 14:16



Vatikán 28. decembra (RV) Pri generálnej audiencii 28. decembra, keď si pripomíname štyristé výročie úmrtia svätého Františka Saleského, biskupa a učiteľa Cirkvi, pripomenul Svätý Otec niektoré jeho myšlienky. Záverom stretnutia vyzval pápež František na modlitbu za emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý má zhoršený zdravotný stav.



Pápež František pri audiencii oznámil, že dnes vychádza apoštolský list, ktorý pripomína spomínané výročie svätca. Má názov „Všetko patrí láske“ a preberá charakteristický výraz svätého Františka Saleského. Prinášame plné znenie katechézy pápeža. 



Biblickým úryvkom boli slová z Evanjelia podľa Lukáša:



«Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. »  (Lk 2,15-16)



Katechéza: Vianoce so svätým Františkom Saleským



 



Drahí bratia a sestry, dobré ráno a opäť požehnané Vianoce!



Toto liturgické obdobie nás pozýva zastaviť sa a zamyslieť sa nad tajomstvom Vianoc. A keďže si dnes pripomíname štyristé výročie úmrtia svätého Františka  Saleského, biskupa a učiteľa Cirkvi, môžeme sa inšpirovať niektorými jeho myšlienkami. Napísal veľa o Vianociach. V tejto súvislosti vám dnes s radosťou oznamujem, že dnes vychádza apoštolský list, ktorý pripomína toto výročie. Má názov „Všetko patrí láske“ a preberá charakteristický výraz svätého Františka Saleského. V skutočnosti to tak napísal vo svojom Traktáte o Božej láske: „Vo svätej Cirkvi všetko patrí láske, žije v láske, robí sa z lásky a pochádza z lásky“ (Ed. Paoline, Miláno 1989, s. 80). A možno by sme sa všetci mohli vydať touto cestou lásky, takou krásnou.



Pokúsme sa teda trochu hlbšie preniknúť do tajomstva Ježišovho narodenia „v spoločnosti“ svätého Františka Saleského, takto spojíme tieto dve spomienky.



Svätý František Saleský v jednom zo svojich mnohých listov adresovaných svätej Jane Františke de Chantal píše takto: „Zdá sa mi, že vidím Šalamúna na veľkom tróne zo slonoviny, pozlátenom a vyrezávanom, ktorému nebolo rovného v žiadnom kráľovstve, ako hovorí Písmo (1 Kr 10,18-20); skrátka, vidím toho kráľa, ktorému nebolo rovného v sláve a nádhere (porov. 1 Kr 10,23). Ale ja by som stokrát radšej videl to milé Dieťa v jasliach ako všetkých kráľov na trónoch“[1], je krásne to, čo hovorí. Ježiš, Kráľ vesmíru, nikdy nesedel na tróne, nikdy: narodil sa v maštali – takto ho vidíme vyobrazeného - , bol zavinutý do plienok a uložený do jasieľ; a nakoniec zomrel na kríži a zabalený do plachty bol uložený do hrobu. Evanjelista Lukáš pri rozprávaní o Ježišovom narodení kladie veľký dôraz na detail jaslí. To znamená, že je veľmi dôležité nielen ako logistický detail, ale aj ako symbolický prvok pochopiť, aký je ten Mesiáš, ktorý sa narodil v Betleheme, aký je to Kráľ, teda, kto je Ježiš.



Pri pohľade na jasle, na kríž, na jeho jednoduchý život môžeme pochopiť, kto je Ježiš. Ježiš je Boží Syn, ktorý nás zachraňuje tým, že sa stal človekom, tak ako my, zriekol sa svojej slávy a uponížil sa (porov. Flp 2,7-8). Toto tajomstvo vidíme konkrétne v ústrednom bode betlehema, a to v Dieťati ležiacom v jasliach. Toto je „znamenie“, ktoré nám Boh dáva na Vianoce: bolo ním vtedy pre pastierov v Betleheme (porov. Lk 2,12), je ním dnes a bude ním navždy. Keď anjeli ohlasujú narodenie Ježiša: „Choďte a nájdite ho“, znamenie znie: „Nájdete dieťa uložené v jasliach“. To je to znamenie. Ježišovým trónom sú buď jasle, alebo cesta, počas jeho života, keď ohlasoval, alebo kríž na konci jeho života: to je trón nášho Kráľa.



Toto znamenie nám ukazuje Boží „štýl“. A aký je Boží štýl? Nezabudnime na to, nikdy na to nezabudnime: Božím štýlom je blízkosť, súcit a nežnosť. Náš Boh je blízky, súcitný a nežný. V Ježišovi vidíme tento Boží štýl. Týmto štýlom nás Boh priťahuje k sebe. Neberie si nás násilím, nevnucuje nám svoju pravdu a spravodlivosť, nerobí s nami prozelytizmus, nie: Chce nás pritiahnuť láskou, nežnosťou a súcitom. V inom liste svätý František Saleský píše: „Magnet priťahuje železo a jantár priťahuje slamu a seno. No či už sme železo pre svoju tvrdosť, alebo slama pre svoju slabosť, musíme sa nechať pritiahnuť týmto nebeským Dieťaťom“[2]. Naše sily, naše slabosti sa vyriešia len pred jasličkami, pred Ježišom alebo pred krížom: Ježiš obnažený, Ježiš chudobný, ale vždy v jeho štýle blízkosti, súcitu a nehy. Boh našiel spôsob, ako nás pritiahnuť, nech sme akíkoľvek: láskou.



Nie je to majetnícka a sebecká láska, akou je, žiaľ, často ľudská láska. Jeho láska je čistý dar, čistá milosť, je celá len pre nás, pre naše dobro. A tak nás priťahuje touto odzbrojenou a tiež odzbrojujúcou láskou. Pretože keď vidíme túto Ježišovu jednoduchosť, aj my odhodíme zbrane pýchy a pokorne ideme prosiť o spásu, o odpustenie, o svetlo pre náš život, aby sme mohli napredovať. Nezabudnite na Ježišov trón: jasle a kríž, to je Ježišov trón.



Ďalším aspektom, ktorý v jasličkách vystupuje do popredia, je chudoba, - naozaj je tam chudoba - chápaná ako zrieknutie sa všetkej svetskej márnosti. Keď vidíme, koľko peňazí sa míňa na márnosť: toľko peňazí na svetskú márnosť; toľko úsilia, toľko výskumu na márnosť; a Ježiš sa nám ukazuje s pokorou. Svätý František Saleský píše: „Bože môj! Koľko svätých citov vyvoláva toto narodenie v našich srdciach! Predovšetkým nás však učí dokonalému zrieknutiu sa všetkých dobier, všetkej okázalosti [...] tohto sveta. Neviem, ale nenachádzam iné tajomstvo, v ktorom by sa tak sladko spájala neha a prostota, láska a drsnosť, sladkosť a horkosť“[3]: toto všetko vidíme v betleheme.



Áno, dávajme si pozor, aby sme neskĺzli do svetskej karikatúry Vianoc. A to je problém, pretože práve to sú Vianoce. Dnes však vidíme, že hoci ide o „ďalšie Vianoce“, v úvodzovkách, ide o svetskú karikatúru Vianoc, ktorá redukuje Vianoce na presladený a konzumný sviatok. Treba oslavovať, je to potrebné, ale toto nie sú Vianoce, Vianoce sú niečo iné. Božia láska nie je medová, Ježišove jasle nám to ukazujú. Božia láska nie je pokrytecká dobrota, za ktorou sa skrýva vyhľadávanie pôžitkov a pohodlia. Naši starší, ktorí poznali vojnu a tiež hlad, to dobre vedeli: Vianoce sú radosťou a oslavou, samozrejme, ale v jednoduchosti a skromnosti.



A na záver si pripomeňme myšlienku svätého Františka Saleského, ktorú som prevzal aj z Apoštolského listu. Nadiktoval ju sestrám Navštívenia - len si pomyslite! - dva dni pred svojou smrťou. Povedal: „Vidíte Ježiša v jasliach? Prijíma všetky útrapy času, chlad a všetko, čo Otec dovolí, aby sa mu stalo. Neodmieta drobné útechy, ktoré mu dáva matka, a nie je napísané, že by niekedy vystrel ruky k prsiam svojej matky, ale všetko prenecháva jej starostlivosti a obozretnosti; tak ani my nesmieme po ničom túžiť, ani nič odmietať, znášať všetko, čo nám Boh posiela, zimu i časnú nepriazeň, všetko...“.[4] A tu je, drahí bratia a sestry, veľké ponaučenie, ktoré k nám prichádza od Dieťaťa Ježiša prostredníctvom múdrosti svätého Františka Saleského: po ničom netúžiť a nič neodmietať, prijímať všetko, čo nám Boh posiela. Ale pozor! Vždy a len z lásky, pretože Boh nás miluje a chce vždy len naše dobro.



Pozeráme sa na jasle, ktoré sú Ježišovým trónom, pozeráme sa na Ježiša na cestách Judey a Galiley, ako hlása Otcovo posolstvo, a pozeráme sa na Ježiša na inom tróne, na kríži. To je to, čo nám Ježiš ponúka: cestu, ale je to cesta k šťastiu.



Všetkým vám a vašim rodinám prajem požehnaný vianočný čas a dobrý začiatok nového roku! Ďakujem.



(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)



[1] Alla madre di Chantal, Annecy, 25 dicembre 1613, in Tutte le lettere, vol. II (1619-1622), a cura di L. RolfoPaoline, Roma 1967, 402-403 (Œuvres de Saint François de Sales, édition complète, Annecy, Tome XVI, 120-121).



[2] A una religiosa, Parigi, verso il 6 gennaio 1619, in Tutte le lettere, vol. III (1619-1622), a cura di L. RolfoPaoline, Roma 1967, 10 (Œuvres de Saint François de Sales, édition complète, Annecy, Tome XVIII, 334-335).



[3] A una religiosa dell’abbazia di Santa Caterina, Annecy, 25 o 26 dicembre 1621, in Tutte le lettere, vol. III (1619-1622), a cura di L. RolfoPaoline, Roma 1967, 615 (Œuvres de Saint François de Sales, édition complète, Annecy, Tome XX, 212).



[4] Trattenimenti spirituali, Paoline, Milano 2000, 463 (F. De Sales, Entretiens spirituels, Œuvres. Textes présentés et annotés par A. Ravier avec la collaboration de R. Devos, Bibliothèque de la Pléiade, Gallimard, Paris 1969, 1319).




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024