Vatikán 19. decembra (RV) Zdarné napredovanie v záverečnej etape Adventu zaželal pápež František veriacim pri modlitbe Anjel Pána 18. decembra, vo Štvrtú adventnú nedeľu. Modlil sa za tých, ktorí môžu zastaviť vojnu na Ukrajine a vyslovil humanitárnu výzvu na podporu pokoja v oblasti Južného Kaukazu, na pomedzí Azerbajdžanu a Arménska. Pripojil aj apel na pokojné vyriešenie vnútropolitickej krízy v Peru.
Pápež František pri poludňajšom stretnutí s veriacimi vyjadril aj osobitné výzvy a modlitbové úmysly.
Pokoj pre oblasť Azerbajdžanu a Arménska
Pápež František ďalej vyslovil mierovú výzvu týkajúcu sa konfliktu v juhokaukazskej oblasti:
„Som znepokojený situáciou v Lačinskom priesmyku na Južnom Kaukaze. Obávam sa najmä o neisté humanitárne podmienky obyvateľstva, ktoré sa môžu počas zimného obdobia ešte viac zhoršiť. Žiadam všetky zúčastnené strany, aby hľadali mierové riešenia pre dobro ľudí.“
Za pokojné vyriešenie krízy v Peru
„Modlíme sa aj za pokoj v Peru, aby sa v krajine zastavilo násilie a aby sa nastúpila cesta dialógu na prekonanie politickej a sociálnej krízy, ktorá sužuje obyvateľstvo.“
Modlitba za trpiacu Ukrajinu
Svätý Otec aj tentoraz pozdravil jednotlivé väčšie skupiny pútnikov. Na záver nezabudol zopakovať výzvu k modlitbe za Ukrajinu:
„Prosíme Pannu Máriu, ktorú nás pozýva liturgia kontemplovať v túto Štvrtú adventnú nedeľu, aby sa dotkla sŕdc tých, ktorí môžu zastaviť vojnu na Ukrajine. Nezabúdajme na utrpenie tohto ľudu, najmä detí, starých a chorých ľudí. Modlime sa, modlime sa!“
„Prajem všetkým peknú nedeľu a požehnanú cestu v poslednej časti Adventu. Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Želám vám dobrú chuť k obedu a dovidenia.“
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
4. adventná nedeľa, 18. decembra 2022
Drahé sestry a bratia, dobrý deň!
Dnes, na štvrtú a poslednú adventnú nedeľu, nám liturgia predstavuje postavu svätého Jozefa (porov. Mt 1,18-24). Je to spravodlivý muž, ktorý sa chystá oženiť. Môžeme si predstaviť, o čom sníva v budúcnosti: o krásnej rodine s milujúcou manželkou a mnohými dobrými deťmi a o slušnej práci: jednoduché a dobré sny, sny jednoduchých a dobrých ľudí. Tieto sny sa však náhle rozbijú o nepríjemné zistenie: Mária, jeho snúbenica, čaká dieťa a toto dieťa nie je jeho! Čo musel cítiť Jozef? Zdesenie, bolesť, zmätok, možno aj podráždenie a sklamanie... Ale... svet sa mu zrútil, zrútil sa na neho!! A čo môže urobiť?
Zákon mu dáva dve možnosti. Prvou je odsúdiť Máriu a prinútiť ju zaplatiť za predpokladanú neveru. Druhá možnosť je zrušiť ich zasnúbenie v tajnosti, nevystaviť Máriu škandálu a ťažkým následkom, ale vziať bremeno hanby na seba. A Jozef si vyberá druhú cestu, ktorou je cesta milosrdenstva. A hľa, v srdci krízy, práve keď o tom všetkom premýšľa a zvažuje, Boh zapaľuje v jeho srdci nové svetlo: vo sne mu oznamuje, že Máriino materstvo nepochádza zo zrady, ale je dielom Ducha Svätého a dieťa, ktoré sa narodí, je Spasiteľ (porov. v. 20-21); A Mária bude matkou Mesiáša a on bude jeho strážcom. Po prebudení si Jozef uvedomí, že najväčší sen každého zbožného Izraelitu - byť otcom Mesiáša - sa mu splní celkom neočakávaným spôsobom.
Na jeho uskutočnenie mu totiž nebude stačiť patriť k Dávidovým potomkom a byť verným v zachovávaní zákona, ale bude musieť predovšetkým dôverovať Bohu, prijať Máriu a jej syna úplne inak, ako predpokladal, inak, ako to bolo vždy predtým. Inými slovami, Jozef sa bude musieť vzdať svojich upokojujúcich istôt, dokonalých plánov, oprávnených očakávaní a otvoriť sa budúcnosti, ktorú treba objaviť. A keď sa stretne s Bohom, ktorý mení plány a žiada o dôveru, Jozef odpovie áno. Odvaha Jozefa je hrdinská a uskutočňuje sa v tichosti: jeho odvaha je dôverou, on dôveruje, prijíma, je k dispozícii, nežiada žiadne ďalšie záruky.
Bratia a sestry, čo nám dnes hovorí Jozef? Aj my máme svoje sny a možno na Vianoce o nich viac premýšľame, rozprávame sa o nich spoločne. Možno ľutujeme niektoré zničené sny a vidíme, že najlepšie očakávania sú často konfrontované s nečakanými, znepokojujúcimi situáciami. A keď sa to stane, Jozef nám ukáže cestu: nesmieme sa poddať negatívnym pocitom, ako je hnev a uzavretosť, to je pomýlená cesta! Naopak, musíme prijímať prekvapenia, prekvapenia života, dokonca aj krízy, opatrne: keď sa človek ocitne v kríze, nesmie sa rozhodovať unáhlene podľa inštinktu, ale nechať si veci preosiať podobne ako to urobil Jozef, „zvážiť všetko“ (porov. v. 20) a vychádzať zo základného kritéria: Božieho milosrdenstva.
Keď človek prežíva krízu bez toho, aby sa uzavrel do seba, podľahol hnevu a strachu, ale nechal si otvorené dvere pre Boha, On môže zasiahnuť. Je expertom na premenu kríz na sny: áno, Boh otvára krízy novým perspektívam, ktoré sme si predtým nepredstavovali, možno nie tak, ako my očakávame, ale ako On vie. Toto sú, bratia a sestry, Božie horizonty: prekvapujúce, ale nekonečne širšie a krajšie ako tie naše!
Nech nám Panna Mária pomáha, aby sme žili otvorení Božím prekvapeniam.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)