Bratislava 13. decembra (TK KBS) Majú päť detí, ktoré v čase adventu milujú zapaľovať sviečky na adventnom venci. „Asi tušíte, že tento nepomer (4 sviece a 5 drobcov) vyvoláva prvý vážny problém fungovania rodiny v advente,“ smeje sa Lívia Suchá. S manželom Lukášom sú jedenásť rokov. Ich najstaršia dcérka má desať rokov, najmladšia 20 mesiacov. „V malom domčeku na Spiši sa teda denne stretnú radosti i starosti troch žiačok ZŠ, jedného syna – škôlkara a malej tanečnice. Zmes toho býva naozaj širokospektrálna,“ spomína Lívia.
Čo pre nich znamená advent? Matke štyroch dievčat a jedného chlapca zišla na um udalosť z jednej z posledných nedelí. Po svätej omši jej manžel pozval na obed priateľa kňaza. „Pozvaný súhlasil a sľúbil, že do pár minút príde. Po našom príchode z kostola nastal menší chaos. Obed bol síce pripravený, ale interiér domu vyzeral presne tak, ako keď uponáhľaná rodina s malými deťmi ide von, čo znamená, že všetko bolo všade Čas sa krátil a všetci sa húževnato snažili pripraviť náš domov na príchod vzácneho hosťa,“ hovorí Lívia.
Nádherná bola podľa nej najmä „radosť z čakania a ochota pomôcť si navzájom.“ „Keď zaznel zvonček, deti kričali od radosti. Večer, pri modlitbe, sme s úžasom skonštatovali, že presne toto je náš advent. Nie v zmysle dokonale upratanej domácnosti. Ale čas, kedy chceme pozvať do našej rodiny toho najvzácnejšieho Hosťa, tešiť sa na Jeho príchod a pripraviť sa na Jeho návštevu tým, že sa pokúsime dať zo seba čo najviac dobrého,“ pokračuje ďalej. Priznáva, že nie „vždy sa nám to darí“.
„Lepšie povedané veľakrát sa to nedarí. Mnohé rodičovské, školské či pracovné povinnosti, ktoré pred nami ležia deň čo deň, nás dostávajú do zhonu a pod tlak. Vieme byť nervózni, vieme sa pohádať (napríklad aj pri zapaľovaní adventných sviec či pri umývaní zubov). Častokrát je v našich srdciach a vzťahoch neporiadok. Ale ako to ktosi nedávno povedal, náš advent má byť aj o tom pozvať Boha aby sa narodil aj do našich slabostí. Do tých každodenných situácií, v ktorých tak často zlyhávame. Tak sa to snažíme naučiť,“ hovorí Lívia TK KBS.
Ako adventnú aktivitu si tento rok zvolili Jesseho strom, ktorý ich doma 25 decembrových dní spája pri čítaní Božieho slova a opismi predstavuje Božieho syna ako nezaslúžený dar. Ako píše autorka: „Je to príbeh neprekonateľnej, nezastaviteľnej a nehynúcej lásky. Príbeh ktorý je oveľa lepší než tá najkrajšia rozprávka, pretože je do poslednej bodky pravdivý.“ „Je to kniha, ku ktorej sme sa dostali minulý rok, a stala sa našou srdcovou záležitosťou, asi práve preto, že nás učí žasnúť nad tým najväčším Darom. Smeruje náš pohľad na to najpodstatnejšie, a teda na najspoľahlivejšiu a najvrúcnejšiu Lásku, ktorá je na dosah každej rodine, či je to rodina ktorá sa trápi, ktorá smúti, ktorá je rozhádaná, viacdetná či bezdetná,“ hovorí manžel Lukáš. Knihu dostali od Valérie, ktorú nikdy nestretli.
„Okrem toho máme vo farnosti (ako rodina rodín) jednu spoločnú aktivitu, ktorá spočíva v konaní dobra, konkrétne v symbolickom vyplnení drevených jasličiek slamou našich dobrých skutkov. To znamená, že za každý dobrý skutok, modlitbu, zrieknutie sa niečoho sladkého a pod. vhodíme do jasličiek symbolickú slamu. S týmto nápadom prišiel pán farár a je to milé spojenie celej farnosti. Každý rok sa tešíme aj na roráty, ale s piatimi (pomerne) malými deťmi je toto celkom výzva, ktorú sa nám (úprimne povedané ) ešte nepodarilo splniť v plnom rozsahu. (smiech). Je jednoduchšie vstať a ísť sám, takže sa zvykneme striedať – raz manžel, inokedy manželka, niekedy aj staršie dievčatá. Ale raz sa tam určite dostaneme aj všetci spolu,“ dodáva Lívia Suchá.