Ukrajina 11. decembra (RV) „Návšteva Svätého Otca by bola vítaná, pretože je symbolom duchovnej podpory“. To sú slová ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu v rozhovore pre Vatikánske médiá. Vyjadril uznanie rehoľníkom, ktorí podporujú a utešujú ľudí. Ohľadom ponuky mediácie uviedol: „Ešte nenastal čas, stále je príliš veľa zločinov“.
„Tento súcit pre nás veľa znamená a ide priamo k srdciam Ukrajincov, samozrejme, že sa tešíme na jeho návštevu.“ Takto Dmytro Kuleba komentoval moment verejného dojatia pápeža Františka počas modlitby na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra, keď prerušovaný slzami predložil utrpenie ukrajinského ľudu Matke Božej pred jej sochou na Španielskom námestí v Ríme.
Rozhovor s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny, ktorý je vo funkcii od roku 2020, priniesol taliansky redaktor Vatikánskeho rozhlasu Salvatore Cernuzio, vyslaný do Kyjeva. Skupinu novinárov, ktorí sú od 4. decembra na ceste v Poľsku a na Ukrajine spolu s poľským a ukrajinským veľvyslancom pri Svätej stolici, prijal minister Kuleba v sídle Ministerstva zahraničných vecí v Kyjeve.
Možná cesta pápeža
Minister Kuleba odpovedal na otázky rôznych novinárov, vrátane vatikánskych médií, počnúc otázky o možnosti návštevy pápeža Františka na Ukrajine, ktorú pápež vždy nazýval „trýznenou krajinou“. Vyjadril sa týmito slovami:
„Má tu veľa stúpencov v rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi, ale aj mimo nich by pápežovu návštevu privítala oveľa širšia časť ukrajinskej spoločnosti, nielen tí, ktorí patria ku gréckokatolíckej cirkvi, pretože je symbolom súcitu a duchovnej podpory. S nedočkavosťou čakáme, aby sme ho mohli privítať.“
Hoci minister Kuleba uviedol, že v niektorých prípadoch nerozumel pápežovým vyjadreniam o prebiehajúcej vojne, vyzdvihol však „jeho porozumenie“, ktoré je výsledkom mnohých rozhovorov, ktoré pápež viedol s ľuďmi: „Nenechal sa ovplyvniť koncepciami, ktoré nefungujú a nezodpovedajú realite, ale vždy je odhodlaný hľadať pravdu“, uviedol Dmytro Kuleba.
Vzťahy so Svätou stolicou
Minister Kuleba ďalej pripomína stretnutie so svojím vatikánskym kolegom, arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom, sekretárom pre vzťahy so štátmi, na 29. zasadnutí Rady ministrov a OBSE v Lodži, v Poľsku, začiatkom decembra:
„Mali sme veľmi intenzívny rozhovor o bilaterálnych vzťahoch medzi Ukrajinou a Svätou stolicou. Otázky súvisiace s vojnou majú najvyššiu prioritu.“ Ukrajinský minister zopakoval svoju angažovanosť vo vôli spolupracovať s Vatikánom na dosiahnutí mieru.
Dmytro Kuleba by však rád objasnil niekoľko bodov, aby sa vyhol tomu, čo považuje za „chyby“ a čo podľa neho vedie k falošnej rétorike. Počnúc konceptom „bratstva“ medzi Rusmi a Ukrajincami: „Je potrebné mať vždy na pamäti, že Rusko je agresor a Ukrajina je obeťou agresie“.
Apel v nedeľné poludnie 2. októbra
Ukrajinský minister ocenil, že pápež v príhovore pri modlitbe Anjel Pána dňa 2. októbra, ktorý bol celý venovaný téme konfliktu, apeloval na ruského prezidenta Vladimíra Putina, aby vojnu čo najskôr ukončil. Skutočnosť, že pápež súčasne vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby bol otvorený serióznemu mierovému návrhu, však podľa ukrajinského ministra môže vyvolať pochybnosti, že Zelenskyj nie je otvorený mieru. „Seriózny mierový návrh je založený na územnej celistvosti Ukrajiny,“ dodáva minister Kuleba.
Preťaté náboženské vzťahy
Rozhovor sa ďalej zameriava na „veľké fraktúry“, ako hovorí minister, ktoré agresia proti Ukrajine spôsobila v náboženskom svete oboch krajín. Nielen medzi katolíckym a kresťanským svetom, ale aj medzi židmi a moslimami. Dmytro Kuleba však zdôrazňuje veľký prínos optiky a opory, ktorú viera sama o sebe môže ponúknuť ľuďom v takomto dramatickom čase: „Vierovyznania majú perspektívu ľudí predovšetkým utešiť, duchovne im pomôcť. Je známe, že väčšina ľudí sa obracia k Bohu len v ťažkých chvíľach, ale keď sa im darí, zabúdajú na Boha. V súčasnosti je v spoločnosti väčší dopyt po duchovnej pomoci“.
Ukrajinský minister hodnotí ako „neprijateľné“, že existujú kňazi, ktorí žehnajú vojne, a vyzýva k väčšej koordinácii na „posilu ľuďom“ a „útechu a povzbudenie tým, ktorí trpia“.
„Nenadišiel čas na mediáciu“
„Táto vojna rozbila mnohé základy globálneho politického poriadku,“ zdôrazňuje Dmytro Kuleba. K návrhom na mediáciu, ktoré od 24. februára až po súčasnosť ponúklo 90 percent krajín sveta, a ktoré sa z rôznych dôvodov nerealizovali, povedal: „Smutnou pravdou je, že čas na širokú mediáciu ešte nenastal“. Svedčí o tom približne „sto rakiet vypálených každý týždeň s cieľom zničiť infraštruktúru,“ vojaci, ktorí naďalej prichádzajú do Donbasu a násilie voči obyvateľstvu. „Všetky tieto veci nerobíte, keď hľadáte mierové riešenie. Deň veľkej mediácie príde, ale na naše veľké poľutovanie tam ešte nie sme...“.