Vatikán 6. decembra (TK KBS) „Skutočná encyklika o mieri na Ukrajine a všade inde na svete.“ Zverejňujeme úvod pápeža Františka ku knihe „Encyklika o mieri na Ukrajine“ (Terra Santa Editions, editorom je Francesco Grana), ktorá zhromažďuje pápežove príhovory o konflikte v Európe. Text úvodu bol publikovaný v časopise Il Fatto Quotidiano.
„Nikdy som sa nestretol s tým, že by Boh začal zázrak bez toho, aby ho úspešne dokončil.“ Od tej doby, čo som pred mnohými rokmi čítal a potom opakovane znova čítal knihu I promessi sposi (Snúbenci) od Alessandra Manzoniho, som nad touto vetou vždy dlho premýšľal. Je to veta o nádeji, pretože sa blížime k jubileu roku 2025, ktorého motto som chcel venovať práve tejto teologickej cnosti: Pútnici nádeje.
Benedikt XVI. nám dal nádhernú encykliku o nádeji Spe salvi. Píše, že „vykúpenie, spása, nie je podľa kresťanskej viery obyčajnou samozrejmosťou. Vykúpenie je nám ponúknuté v tom zmysle, že nám bola daná nádej, dôveryhodná nádej, vďaka nej môžeme obstáť vo svojej prítomnosti, dokonca i únavná prítomnosť, môže byť žitá a prijatá, ak vedie k cieľu a ak si týmto cieľom môžeme byť istí, ak je tento cieľ taký veľký, že ospravedlňuje námahu na ceste“.
Sú to skúsenosti, ktoré každý z nás zažil vo svojom živote a ktoré nám umožňujú čeliť každodenným pádom s istotou, že nás Pán berie za ruku a dvíha nás, pretože nechce, aby sme zostali na mieste. Často som pripomínal, „že je prípustné pozerať sa na človeka zhora len vtedy, keď mu chceme pomôcť, aby sa zdvihol: nikdy inokedy. Iba v tomto prípade je prípustné pozerať sa zhora nadol. My kresťania však musíme mať Kristov pohľad, ktorý objíma zdola , ktorý hľadá stratených, so súcitom. To je a musí byť vždy pohľad cirkvi, pohľad Krista, nie pohľad odsudzujúci“. Vojna na Ukrajine už v predvečer svojho začiatku vyvolala otázky u každého z nás. Prečo po dramatických rokoch pandémie, keď sme sa nie bez veľkých ťažkostí a mnohých tragédií konečne dostávali z jej najostrejšej fázy, prišla hrôza tohto nezmyselného a rúhavého konfliktu, akým je každá vojna? Môžeme s istotou hovoriť o spravodlivej vojne? Môžeme s istotou hovoriť o svätej vojne?
My, Boží muži, ktorí hlásame evanjelium o Vzkriesenom, máme povinnosť kričať túto pravdu viery. Boh je Bohom pokoja, lásky a nádeje. Boh, ktorý chce, aby sme všetci boli bratmi, ako nás učil jeho Syn Ježiš Kristus. Hrôzy vojny, každej vojny, urážajú najsvätejšie Božie meno. A ešte viac ho uráža, keď je jeho meno zneužívané na ospravedlnenie takej nevýslovnej skazy.
Plač detí, žien a mužov zranených vojnou sa vznáša k Bohu ako prenikavá modlitba pre Otcovo srdce. Koľkých ďalších tragédií budeme musieť byť svedkami, skôr ako všetci účastníci každej vojny pochopia, že je to len cesta k smrti, ktorá len niektorých oklame a presvedčí, že sú víťazmi? Lebo toto je jasné: vojnou sme všetci porazení! Dokonca aj tí, ktorí sa na nej nijak nepodieľali a ktorí vo zbabelej ľahostajnosti stáli bokom a prizerali sa tejto hrôze bez toho, aby zasiahli, aby obnovili mier.
Každý z nás, nech už hrá akúkoľvek úlohu, má povinnosť byť človekom mieru. Nikto nie je vylúčený! Nikto nemá právo pozerať sa inam. „V tomto svete globalizácie sme prepadli globalizácii ľahostajnosti. Zvykli sme si na utrpenie druhých, nás sa to netýka, nie je to naša vec! Postava Manzoniho Bezmenného sa vracia. Globalizácia ľahostajnosti z nás všetkých robí 'bezmenných' páchateľov“.
V predvečer vypuknutia druhej svetovej vojny pripomenul Boží služobník Pius XII. svetu, že „mierom nie je nič stratené. Vojnou môže byť stratené všetko. Nech sa ľudia vrátia k rozumnosti. Nech sa vrátia k vyjednávaniu. Ak budú rokovať s dobrou vôľou a rešpektom k právam druhej strany, zistia, že úprimné a aktívne konanie nikdy nebráni čestnému úspechu“.
Zvlášť som vďačný Francescovi Antoniovi Granovi, pretože sa ujal všetkých mojich výziev za mier na Ukrajine. Rovnako som vďačný jeho novinám ilfattoquotidiano.it, pretože od začiatku tohto konfliktu vždy dávali týmto mojim slovám široký priestor. Rovnako ako mnohým ďalším mužom a ženám, ktorí sa stali nositeľmi tohto posolstva, často konkrétne a mlčky.
Dostáva sa vám do rúk text, ktorý zhromažďuje to, čo mi počas týchto vojnových mesiacov vychádzalo zo srdca, keď som videl obrazy tejto strašnej tragédie a čítal strašné správy o tomto a mnohých ďalších konfliktoch vo svete, na ktoré sa príliš často zabúda. Je to akýsi vojnový denník, ktorý ponúkam čitateľom v nádeji, že sa čoskoro stane denníkom mieru a predovšetkým varovaním všetkým, aby sa podobné obludnosti už neopakovali. Skutočná encyklika o mieri na Ukrajine a všade inde na svete.
Zatiaľ čo sa naďalej vytrvalo modlíme za mier na Ukrajine, a to skutočne bez prestania, nesmieme si na túto vojnu zvykať, rovnako ako na žiadnu inú. Nesmieme dopustiť, aby naše srdce a myseľ upadli do znecitlivenia tvárou v tvár opakovaniu týchto ťažkých hrôz proti Bohu a ľuďom. Nesmieme si na to zo žiadneho dôvodu na svete zvyknúť a brať túto tretiu svetovú vojnu po častiach, ktorá sa pred našimi očami dramaticky zmenila na totálnu tretiu svetovú vojnu, takmer ako by bola niečím normálnym.
Modlime sa za mier! Pracujme pre mier! Sme si istí, že Pán Ježiš, Knieža pokoja, daruje Ukrajine a celému svetu, najmä tam, kde stále pretrváva toľko vojnových ohnísk, svitanie veľkonočného rána.