Bratislava 2. decembra (TK KBS) Pred 50 rokmi pápež Pavol VI. zreformoval udeľovanie pomazania chorých. V chorobe človek zažíva svoju bezmocnosť, svoje hranice a svoju konečnosť. Aj preto sa pomazanie chorých tradične nazývalo (a tento zvyk pretrváva) „posledným pomazaním“ a zaradzovalo sa medzi sviatosti zomierajúcich – popri prijatí sviatosti pokánia (spovede) a pristúpení k svätému prijímaniu. Pavol VI. však svojou reformou udeľovania pomazania chorých apoštolskou konštitúciou Sacram unctionem infirmorum z 30. novembra 1972 chcel dať iný dôraz: chcel poukázať na uzdravujúci a obnovujúci účinok sviatosti pomazania chorých.
Choroba môže viesť k útrapám a občas k zúfalstvu a vzbure proti Bohu, najmä ak ide o choroby ohrozujúce život. Choroby zároveň patria k procesu dozrievania a nastoľujú otázku o Bohu. Kristov súcit s trpiacimi a jeho početné uzdravenia chorých všetkých druhov sú z teologického hľadiska zjavným znamením, že v Kristovi je blízko Božie kráľovstvo. To sa prejavuje aj v odpúšťaní hriechov. Kristov súcit je taký veľký, že sa stotožňuje s tými, ktorí sú v núdzi.
Druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965) preto učí, že „svätým pomazaním chorých a modlitbou kňaza celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby ich vzpriamil a zachránil, aby ich skutočne povzbudil slobodne sa zjednotiť s Kristovým utrpením a smrťou a tak prispieť k dobru Božieho ľudu“.
V priebehu storočí sa pomazanie chorých udeľovalo čoraz viac výlučne umierajúcim. Napriek posunu dôrazu, ktorý urobil koncil a Pavol VI., rituál pomazania chorých konštatuje, že táto sviatosť sa má udeľovať tým, „ktorí sú v ohrozenom zdravotnom stave pre chorobu alebo slabosť“. Závažné ochorenie, a nie iba slabosť alebo pokročilý vek, je teda stále podmienkou pre vyslúženie sviatosti pomazania chorých.
Posvätený olej na čelo a ruky
Zmena formy udeľovania, ktorú nariadil dokument Pavla VI., rozširuje perspektívu: čelo a ruky sa pomažú posväteným olejom, zatiaľ čo kňaz hovori: Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. R: Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. R: Amen.“
V tradičnej forme sa kládol dôraz predovšetkým na odpustenie hriechov tvárou v tvár nebezpečenstvu smrti: „Týmto svätým pomazaním a svojím najjemnejším milosrdenstvom ti Pán odpustí hriechy privodené zrakom (sluchom, čuchom, chuťou a rečou, hmatom, chôdzou). Amen.“
Najdôležitejším darom pomazania chorých je milosť útechy, pokoja a odvahy na prekonávanie ťažkostí – duše, ale aj tela. Či už je to v bezprostrednom nebezpečenstve smrti alebo vo vážnej chorobe.
Zdroje: Kathpress, Rádio LUMEN / Redigoval: Daniel Dian