Vatikán 26. novembra (RV) „Zasvätené osoby môžu svojím svedectvom priniesť Cirkvi veľa v tomto procese synodality.“ Aj tieto slová adresoval pápež František účastníkom zhromaždenia Únie generálnych predstavených mužských reholí (USG), ktorých prijal v sobotu 26. novembra vo Vatikáne. Svoj pripravený prejav na tému ich zhromaždenia „Povolaní byť remeselníkmi pokoja“ im odovzdal na preštudovanie a prihovoril sa im spontánnymi slovami.
Vo vatikánskej Synodálnej aule privítalo potleskom Svätého Otca viac ako 100 generálych predstavených v sprievode sekretára Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života Mons. Josého Rodrígueza Carballa a generálneho predstaveného jezuitov pátra Artura Sosu, predsedu USG. Pápež vo svojom odovzdanom príhovore zdôrazňuje, že výber témy ich zhromaždenia, vychádzajúcej z encykliky Fratelli tutti, je „naliehavou výzvou, ktorá sa týka nás všetkých, zvlášť zasvätených osôb“. V tejto súvislosti ďalej vysvetľuje:
„Aký je pokoj, ktorý nám dáva Ježiš, a ako sa líši od pokoja, ktorý dáva svet? Keď v týchto časoch počujeme slovo „pokoj“, väčšinou si predstavíme situáciu bez vojny alebo po vojne, stav nerušenosti a blahobytu. Toto, ako vieme, úplne nezodpovedá významu hebrejského slova „šalom“, ktoré má v biblickom kontexte bohatší význam.
Ježišov pokoj je predovšetkým jeho darom, ovocím lásky, nikdy nie je len výdobytkom človeka; a z tohto daru vychádza harmonický celok vzťahov s Bohom, so sebou samým, s druhými a so stvorením.
Pokoj je tiež skúsenosť Božieho milosrdenstva, odpustenia a dobrotivosti, ktorá nás robí schopnými prejavovať milosrdenstvo a odpustenie, a to odmietaním všetkých foriem násilia a útlaku. Preto je Boží pokoj ako dar neoddeliteľný od toho, aby sme boli budovateľmi a svedkami pokoja; ako hovorí encyklika Fratelli tutti, «majstrami pokoja, ktorí sú ochotní vynaliezavo a odvážne spúšťať procesy uzdravenia a nového stretnutia» (č. 225).“
Odovzdaný príhovor účastníkom zhromaždenia Únie generálnych predstavených Svätý Otec uzatvára žičením:
„Kiež sa služba autority vždy vykonáva synodálnym štýlom, s rešpektovaním vlastného práva a medzičlánkov, ktoré stanovuje, aby sa vyhlo tak autoritárstvu, ako aj privilégiám alebo „nechávaniu voľnej ruky“; a podporuje sa atmosféra počúvania, úcty k druhým, dialógu, účasti a zdieľania. Zasvätené osoby môžu svojím svedectvom priniesť Cirkvi veľa v tomto procese synodality, ktorý prežívame. Za predpokladu, že ju budete žiť ako prví: kráčať spolu, počúvať sa navzájom, vážiť si rozmanitosť darov, byť pohostinnými spoločenstvami.“