Vatikán 25. novembra (RV) V deň, keď uplynulo deväť mesiacov od začiatku ruskej vojnovej agresie proti Ukrajine a pred 90. výročím stalinského Holodomoru, sa pápež František prihovoril všetkým Ukrajincom v liste, ktorý prinášame v plnom znení.
List Svätého Otca ukrajinskému ľudu deväť mesiacov od vypuknutia vojny
24. novembra 2022
Drahí bratia a sestry Ukrajinci!
Už je to deväť mesiacov, odkedy sa vo vašej zemi rozpútalo absurdné vojnové šialenstvo. Na vašej oblohe sa neprestajne rozlieha hrozivý hluk výbuchov a znepokojivý zvuk sirén. Vaše mestá sú ubíjané bombami zároveň so spŕškami rakiet, ktoré spôsobujú smrť, ničenie a bolesť, hlad, smäd a zimu. Mnohí boli prinútení na útek po vašich cestách, zanechajúc svoje domovy a príbuzných. Popri vašich veľkých riekach sa každý deň prelievajú rieky krvi a sĺz.
Spájam svoje slzy s vašimi a chcem vám povedať, že niet dňa, v ktorom by som vám nebol nablízku a nenosil vás vo svojom srdci a vo svojej modlitbe. Vaša bolesť je mojou bolesťou. Na Ježišovom kríži dnes vidím vás, ktorí trpíte hrôzou, spôsobenou touto agresiou. Áno, kríž, na ktorom bol umučený Pán, sa znovu prejavuje v mučení, ktoré vidíme na telách zabitých, v masových hroboch objavených na rôznych miestach, v týchto a mnohých iných krvavých obrazoch, ktoré sa nám vryjú do duše, a nútia nás k výkriku: prečo? Ako môžu ľudia takto zaobchádzať s inými ľuďmi?
V mysli sa mi vynárajú mnohé tragické príbehy, o ktorých som sa dozvedel. Predovšetkým ide o deti: koľko detí bolo zabitých, zranených, koľko ich zostalo sirotami, odtrhnutých od matiek! Plačem s vami nad každým maličkým, ktorý kvôli tejto vojne prišiel o život, ako Kira z Odesy, ako Lisa z Vinnicie a ako stovky ďalších detí: v každom z nich utrpelo porážku celé ľudstvo. Teraz sú v Božom náručí, vidia vaše súženia a modlia sa, aby sa skončili. Ale ako by sme mohli nepociťovať úzkosť mysliac na nich i na tých, malých i veľkých, ktorí boli deportovaní? Nesmierna je bolesť ukrajinských matiek.
Myslím tiež na vás, drahí mladí ľudia: aby ste odvážne bránili svoju vlasť, museli ste vziať do rúk zbraň a zanechať sny o budúcnosti, ktoré ste si pestovali. Myslím na vás, manželky, ktoré ste stratili svojich manželov a zahryznuté do pier mlčky, dôstojne a odhodlane naďalej obetujete všetko pre vaše deti. Myslím na vás, dospelí, ktorí sa všemožne snažíte chrániť svojich drahých; na vás, starí ľudia, ktorí ste namiesto pokojného sklonku svojho života boli uvrhnutí do temnej noci vojny; na vás, ženy, ktoré ste boli vystavené násiliu a nesiete ťažké bremeno vo svojich srdciach; na vás všetkých, zranených na duši i na tele. Myslím na vás a som vám srdcom nablízku, s obdivom k tomu, ako zdolávate tieto ťažké skúšky.
Myslím na vás, dobrovoľníci, ktorí sa každý deň venujete ľuďom; na vás, pastieri svätého Božieho ľudu, ktorí – často s veľkým ohrozením vlastnej bezpečnosti – zostávate po boku ľuďom, prinášajúc im Božiu útechu a bratskú solidaritu, tvorivo premieňate komunitné miesta a kláštory na útulky, kde môžete ponúknuť pohostinnosť, pomoc a jedlo tým, ktorí sa nachádzajú v ťažkých podmienkach. Myslím aj na utečencov a vnútorne vysídlené osoby, ktoré sa ocitli ďaleko od svojich príbytkov, z ktorých mnohé boli zničené, i na vládne úrady, za ktoré sa modlím: na nich spočíva povinnosť riadiť krajinu v tragických časoch a prijímať prezieravé rozhodnutia pre mier a rozvíjanie hospodárstva tvárou v tvár zničeniu mnohých dôležitých infraštruktúr v mestách a dedinách.
Drahí bratia a sestry, v celom tomto mori zla a smútku – 90 rokov po strašnej genocíde Holodomoru – obdivujem váš dobrý zápal. Napriek obrovskej tragédii, ktorá sa deje, ukrajinský ľud nikdy nestratil ducha a nezúfal. Svet spoznal odvážny a silný národ, národ, ktorý trpí a modlí sa, plače a bojuje, vzdoruje a dúfa: ušľachtilý a trpiaci národ. Naďalej som s vami so svojím srdcom a modlitbou, s ľudskou starostlivosťou, aby ste sa cítili sprevádzaní, aby ste si nezvykli na vojnu, aby ste nezostali sami dnes a predovšetkým zajtra, keď môže prísť pokušenie zabudnúť na vaše utrpenie.
V týchto mesiacoch, v ktorých drsné počasie robí to, čo prežívate, ešte tragickejším, by som chcel, aby hrejivosť Cirkvi, sila modlitby, láska, ktorú k vám cíti toľko bratov a sestier po celom svete, boli pohladením na vašej tvári. O niekoľko týždňov budú Vianoce a utrpenie sa bude cítiť ešte intenzívnejšie. A ja sa chcem spolu s vami vrátiť do Betlehema, k skúškam, ktorým musela čeliť Svätá rodina v tú noc, ktorá sa zdala byť naplnená len chladom a temnotou. Namiesto toho prišlo svetlo: nie od ľudí, ale od Boha; nie zo zeme, ale z neba.
Jeho i naša Matka, Bohorodička, nech nad vami bdie. Jej Nepoškvrnenému Srdcu som v spojení s biskupmi sveta zasvätil Cirkev a ľudstvo, najmä vašu krajinu a Rusko. Jej materinskému srdcu predkladám vaše utrpenia a vaše slzy. Tú, ktorá, ako napísal jeden velikán vašej krajiny, «priniesla Boha na náš svet», neúnavne prosme o vytúžený dar pokoja v istote, že «Bohu nie je nič nemožné» (Lk 1,37). Nech naplní oprávnené nádeje vašich sŕdc, uzdraví vaše rany a dá vám svoju útechu. Som s vami, modlím sa za vás a prosím vás, aby ste sa modlili za mňa. Nech vás Pán žehná a Bohorodička nech vás ochraňuje.
Rím, pri sv. Jánovi v Lateráne, 24. novembra 2022
FRANTIŠEK
Preložila: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News