Nemecko 25. novembra (TK KBS) V diecéznej knižnici Arcidiecézy Mníchov a Freising našli „poklad storočia“. Svetlo sveta uzreli stenogramy prednášok filozofa Georga Wilhelma Friedricha Hegela (1770-1831), o ktorých predtým nikto nič nevedel, informoval tlačový úrad arcidiecézy. Dokumenty ponúkajú novú perspektívu pre interpretáciu diela nemeckého mysliteľa, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa nemeckého idealizmu.
Heglov životopisec Klaus Vieweg z Univerzity Friedricha Schillera v Jene natrafil v knižnici na päť škatúľ so zakladačmi a dokumentami, z ktorých sa vykľuli stenogramy prednášok filozofa. Neboli dôkladne preskúmané vedcami už takmer 200 rokov. Vieweg svoje nadšenie vyjadril slovami: „Takýto mimoriadne prekvapujúci a šťastný objav sa vyskytuje iba raz za život a je porovnateľný s odhalením novej partitúry Mozarta.“
Rôzne fragmenty Hegelovej filozofie sú väčšinou zdokladované iba poznámkami z jeho prednášok. Umožnili náhľad na jeho myslenie ako na „work in progress“ (priebežne vykonávanú činnosť). Stenogramy, ktorých je približne 4000 strán, boli zapísané Friedrichom Wilhelmom Carovem (1789-1852), jedným z prvých Hegelových študentov na univerzite v Heidelbergu. Tento katolícky spisovateľ, publicista a politik bol jedným z čelných intelektuálov svojich čias.
Nájdené rukopisy patrili teológovi Friedrichovi Windischmannovi (1811-1861), profesorovi katolíckej teológie v Mníchove, katedrálnemu kaplánovi a generálnemu vikárovi arcidiecézy Mníchov a Freising v rokoch 1846-1856. Bol synom bonnského profesora filozofie a lekára Karla Josepha Hieronyma Windischmanna (1775-1839), ktorý udržiaval kontakt s Hegelom a dostal rukopisy ako dar od Carova.
Rukopisy zahŕňajú takmer všetky časti Hegelovej „Encyklopédie filozofie vied“, vrátane dlho hľadaného zápisu z prednášky o estetike z Heidelbergu, o ktorej sa doteraz nič nevedelo. Majú byť pripravené na kompletné vydanie pod názvom „Caroves Hegel-Mitschriften“ prostredníctvom profesorov Viewega a Christiana Illiesa a tiež Marka Fuchsa z Univerzity v Bambergu a tiež medzinárodne uznávaných expertov v rámci niekoľkoročného vedeckého projektu.
Nemecký filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770-1831) bol nemeckým filozofom, považovaným za najdôležitejšieho predstaviteľa nemeckého idealizmu. Jeho filozofia si nárokuje na koherentnú, systematickú a definitívnu interpretáciu celej skutočnosti v rôznosti jej prejavov, vrátane historického vývoja. Jeho filozofické dielo je jedným z najvplyvnejších diel histórie modernej filozofie. Delí sa na „Logiku“, „Filozofiu prírody“ a „Filozofiu mysle“, ku ktorej tiež patrí filozofia histórie. Jeho myšlienky sú tiež východiskom pre mnohé iné prúdy vo filozofii vedy, sociológie, histórie, teológie, politiky, právnej vedy a teórie umenia, v mnohých prípadoch tiež ovplyvnili iné oblasti kultúry a intelektuálneho života. (Zdroj: E-kai / Preložil: Marián Hamada)