Rím 16. novembra (RV) Rimania si čoskoro budú môcť pozrieť pozostatky prvého farského kostola vo Večnom meste. Sú ukryté pod Bazilikou svätého Marka na Benátskom námestí. Bol to chrám postavený na príkaz cisára Konštantína na mieste, kde podľa prvých svedectiev svätý Peter a jeho tajomník svätý Marek hlásali Evanjelium. Na počesť tohto miesta cisár súhlasil, aby nový chrám zužoval dôležitú rímsku ulicu.
Pozostatky niekdajšieho kostola svätého Marka boli objavené vďaka archeologickým vykopávkam, ktoré sa uskutočnili niekoľkokrát od polovice minulého storočia. V tomto roku boli vykonané práce na sprístupnení lokality turistom. Tie už boli dokončené, čaká sa len na súhlas ochranárov, povedal páter Renzo Giuliano, farár Baziliky svätého Marka.
„Svätý Marek žil práve tu. Tu bolo napísané aj Evanjelium založené na katechéze svätého Petra. Potvrdzujú to svedectvá laikov i prvých cirkevných otcov, ktorí tvrdia, že Marek žil v Ríme na úpätí Kapitolu. A skutočne, neďaleko sa nachádzajú pozostatky rímskeho domu, kde sa prví kresťania schádzali na modlitby.
O dôležitosti tohto miesta svedčí aj samotný fakt, že cisár Konštantín poveril pápeža Marka, aby postavil túto veľkú baziliku na mieste, kde sa predtým nachádzalo oratórium svätého Marka.
Tento chrám je dôležitý tým, že nie je postavený podľa vzoru už existujúcich bazilík svätého Petra alebo svätého Jána Lateránskeho, ale môžeme povedať, že je to prvá bazilika, ktorá slúžila ako farský kostol. Svedčí o tom aj tu objavená krstiteľnica. Bol to prejav pastoračného záujmu o veriacich, ktorí žili v tejto husto obývanej oblasti Ríma.
Tu, na okraji centra alebo na forách, žili najmä pohania a Židia, spolu asi 45 000 ľudí. Vykopávky ukázali, že apsida kostola vychádza na dôležitú rímsku ulicu Via Lata a takmer úplne ju zužuje. Odkrytá bola aj značná mramorová podlaha, ktorá dokazuje, že cisár tomuto chrámu venoval cenné dary,“ dodáva.