Kardinál Grech v Indii: K synode sa pripojili aj hinduisti a moslimovia

TK KBS, zpr, ml; pz | 14. 11. 2022 13:05



Vatikán 14. novembra (TK KBS) Generálny sekretár Biskupskej synody hodnotí svoju nedávnu cestu do Bangalore, kde sa stretol s biskupmi zhromaždenými na plenárnom zasadnutí a s miestnymi komunitami, vrátane tých, ktoré vyznávajú iné náboženstvá.



„Nešiel som tam ako turista, ale chcel som dobre spoznať miestnu cirkev. Vrátil som sa cirkevne bohatší, ako keď som odchádzal, pretože som spoznal cirkev mnohých farieb, čiastočne preto, že v Indii máme tri obrady, a čiastočne preto, že je to cirkev, ktorá žije v multináboženskom kontexte. Sú tu kresťania, hinduisti, moslimovia a iné kresťanské denominácie,“ povedal kardinál Grech v rozhovore pre vatikánske médiá. „Áno, je to živá cirkev, plná entuziazmu, aj keď je v menšine (katolíkov sú asi 2 %), ale má víziu.“



- Aká je táto vízia?



Evanjelizačná vízia. Cirkev v Indii je cirkvou, ktorá je ovocím misionárskej práce, a to je jedna z vecí, ktorá ma najviac nadchla, pretože som nevedel, že sa tam ocitnem po boku niekoľkých biskupov, nie jedného alebo dvoch, ale viacerých, ktorí mi povedali, že sú kňazmi alebo biskupmi, pretože našli podporu v diecéze, z ktorej pochádzam, tu na Malte. To som nečakal.



Ako prijala pozvanie na synodu indická cirkev a ako sa tam prežíva synodálna cesta? Vzhľadom na mnohé rozdiely a rozdielne názory, ktoré môžu byť prekážkou na spoločnej ceste...



Pred stretnutím s biskupskou konferenciou som strávil dva dni s arcibiskupom z Bangalore. Okrem tohto biskupa bol prítomný aj ďalší pastor, ktorý mi povedal, že sa mu podarilo zapojiť do práce mnoho ľudí vrátane moslimov a hinduistov. To ma potešilo, pretože jedným z cieľov synodálnej cesty bolo načúvať nielen našim ľuďom, ale otvoriť niektoré cesty k zapojeniu iných. Určite existujú výzvy, ale keď vidíme, ako sa biskupi angažovali a angažujú, znamená to, že sa snažia budovať mosty, aby bolo spoločenstvo širšie. Ak budeme rešpektovať svoju vlastnú identitu, budeme môcť postupovať spoločne a nájsť spôsob, ako dosiahnuť cieľ, ktorý je spoločný pre všetkých: ohlasovať Krista dnešnému svetu.



- Aké sú skúsenosti týchto moslimských a hinduistických veriacich?



Keď som napríklad navštívil mešitu v Bangalúre, zaujalo ma, ako nás moslimovia prijali a ako sa zaujímali o to, čo tento synodálny proces znamená pre Katolícku cirkev. Dúfam, že táto návšteva pomôže miestnej cirkvi podporiť dialóg s našimi moslimskými bratmi a sestrami. Okrem toho sa moja cesta zhodovala s cestou Svätého Otca do Bahrajnu, takže mnohí vyjadrili obdiv a uznanie pápežovmu zbližovaniu s islamom. Jednou z otázok, ktoré mi položili, bolo, ako môžu náboženstvá pomôcť ľudstvu prekonať vojny, konflikty a násilie. Keď ma požiadali, aby som sa podpísal do knihy návštev, snažil som sa odpovedať, že tí, ktorí veria v Boha, sa nemôžu nezasadzovať za svet, ktorý viac rešpektuje ľudskú dôstojnosť, za svet, ktorý skutočne chce mier, a preto bude schopný prekonať nespravodlivosť, násilie a konflikty.



- Aká bola reakcia indickej cirkvi v prvej fáze synodálnej cesty, vo fáze konzultácií?



Miestna latinská cirkev má 132 diecéz, z ktorých 129 odpovedalo. Zúčastnilo sa na ňom takmer 100 % miestnych cirkví, ale aj iné cirkvi a eparchie. Viem, že napriek pandemickým ťažkostiam a veľkým vzdialenostiam pracovali veľmi dobre, vytvárali skupiny na plánovanie konzultácií alebo dokonca navrhovali programy odbornej prípravy pre ľudí a pastoračných pracovníkov. Konzultácie sa konali nielen v mestách, ale aj na dedinách.



- A na úrovni otázok, aké prípady alebo žiadosti boli predložené?



Mnohé, najmä zapojenie laikov. Preto som vo svojich rozhovoroch počas cesty hovoril o krste, ktorý nám dáva "občianstvo" v Cirkvi. Indická cirkev vynakladá veľké úsilie na to, aby do misie a aktivít zapájala čoraz viac laikov.



- Prejdime k otázke žien. V Indii existuje kastový systém, veľká časť ženskej populácie stále žije v podmienkach diskriminácie a podriadenosti a dokonca aj Cirkev dostáva dramatické správy o situácii rehoľníčok. Ako sa tento problém rieši?



Sám som biskupom položil túto otázku o zapojení žien a ich návrhoch. Povedali mi, že predovšetkým rehoľníčky prispeli k emancipovanejšej úlohe žien. Zdá sa, že táto otázka ľudí vo všeobecnosti príliš nezaujíma; nepatrí medzi témy, ktoré sú v centre spoločenskej diskusie. V Cirkvi však áno. A rehoľníčky formulovali úvahy, ktoré majú pomôcť Cirkvi rozpoznať prítomnosť žien, ich schopnosti a prínos v proroctve Cirkvi.



- Takže, ako hovoríte, tam, kde spoločnosť netlačí na väčšie uznanie žien, nachádzate ho v Cirkvi?



Áno, je to veľmi zaujímavé. To ma prinútilo veľa premýšľať... Ženy v Indii našli odvahu prehovoriť. V tejto krajine je ich veľa, majú mnoho povolaní.



- Aké sú návrhy biskupov? Hovorí sa o tom, že ženám treba dať viac priestoru a hodnoty, ale čo sa urobilo v praxi?



Biskupi si tieto hlasy všimli a zdôraznili ich, ale v tejto chvíli nebolo prijaté žiadne rozhodnutie. Ale skutočnosť, že aj biskupská konferencia to zdôraznila v rozoslaných správach, znamená, že sa hľadá určitý druh odpovede na to, ako pokračovať v účasti a spolupráci žien.



- Ako táto skúsenosť prispieva k práci Generálneho sekretariátu synody?



Prispieva k poznaniu, že ázijský svet nás má čo naučiť. Nečakajú len na príspevok od univerzálnej cirkvi, ale majú veľa príležitostí prispieť a poznajú aj tradície a kontexty, v ktorých niektorí musia bojovať za vieru. Najmä India, ktorá je takmer kontinentom. Jedna vec, ktorá mi utkvela v pamäti z toho, čo povedal jeden biskup, bola dôležitosť cirkevných spoločenstiev zdola, ktoré už pracujú v synodálnom kontexte. Budúcnosť Cirkvi, povedal mi, je v týchto malých spoločenstvách, ktoré môžu byť soľou, ktorá dáva životu chuť. Tu by to mohol byť spôsob evanjelizácie: nie veľké skupiny, ale malé spoločenstvá. Ako povedal Benedikt XVI., "tvorivá menšina". To trochu mení naše modely.



Zdroj: zpravy.cirkev.cz




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024