Bahrajn 6. novembra (RV) Svätý Otec na svojej apoštolskej ceste v Bahrajne nemohol vynechať stretnutie s mladými. Povzbudil ich, aby pestovali kultúru starostlivosti, zasievali bratstvo, naučili sa v živote rozhodovať a rozlišovať Boží hlas.
Dejiskom stretnutia s mladými v sobotu 6. novembra sa stala jediná katolícka škola v Bahrajnskom kráľovstve - Škola Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Táto stredná škola gymnaziálneho typu, ktorá si tento rok pripomína 74 rokov od založenia, v sebe spája študentov i zamestnancov 29 rozličných národností, kultúr, jazykov a náboženstiev. Pri stretnutí v školskej telocvični mladí privítali Svätého Otca piesňami i tradičnými tancami, ktoré sa striedali so svedectvami niekoľkých katolíckych i moslimských študentov školy.
Nezamknúť svoj život v trezore
Petrov nástupca mladých v príhovore vyzval stať sa pestovateľmi starostlivosti, umelcami vzťahov - čiže rozvíjať „kultúru starostlivosti“, ktorá „prekonáva ľahostajnosť“ a je „protiliekom na uzavretý svet“.
V prvom rade sa však musia mladí postarať o seba, predovšetkým o svoju najskrytejšiu a najcennejšiu časť - o svoju dušu i o svoje srdce:
„A ako sa starať o svoje srdce? Pokúste sa mu načúvať v tichu, vyhradiť si priestor, aby ste boli v kontakte so svojím vnútrom, aby ste precítili dar, ktorým ste, aby ste prijali svoju existenciu a nenechali si ju uniknúť z rúk. Nech sa vám nestane, aby ste boli „turistami života“, ktorí sa naň pozerajú len zvonka, povrchne. A v tichu, podľa rytmu svojho srdca, hovorte s Bohom. Povedzte mu o sebe a tiež o tých, ktorých stretávate každý deň a ktorých vám dáva ako spoločníkov na cestách. Prinášajte mu tváre, šťastné i bolestné situácie, pretože bez vzťahov niet modlitby, tak ako niet radosti bez lásky.
A láska - to viete - nie je telenovela ani romantický film. Milovať znamená mať na srdci toho druhého, starať sa o neho, obetovať svoj čas a dary tým, ktorí to potrebujú, riskovať, že život sa stane darom, ktorý splodí ďalší život. Priatelia, nikdy nezabúdajte na jednu vec - všetci do jedného ste pokladom, jedinečným a vzácnym pokladom. Nenechávajte si teda svoj život v trezore v domnení, že je lepšie sa šetriť a že ešte nenastal čas obetovať sa! ...
Je dobré sa pýtať: akú stopu zanechávam teraz, tu, kde žijem, na mieste, kam ma postavila Prozreteľnosť?“
Stať sa šampiónmi bratstva
Kultúra starostlivosti dáva rásť bratstvu. „Zasievať bratstvo“ bolo druhým pozvaním pápeža Františka na adresu mladých:
„Vidíte, že všetky nástroje a technológie, ktoré nám moderná doba ponúka, nestačia na to, aby bol svet mierový a bratský. Technický pokrok totiž vojnové vetry neutlmí“.
Ako uviedol pápež, konflikty a napätia v mnohých častiach sveta sa dejú častokrát preto, „lebo ľudia nepracujú na svojom srdci, lebo dovoľujú, aby sa vzdialenosti voči druhým zväčšovali“. Svätý Otec mladých vyzval stať sa „šampiónmi bratstva“:
„Buďte rozsievačmi bratstva a budete žencami budúcnosti, pretože svet bude mať budúcnosť len v bratstve!“
„Ježiš žiada, aby sme nikdy neoddeľovali lásku k Bohu od lásky k blížnemu a aby sme sa stali blížnymi všetkých (porov. Lk 10,29-37). Všetkých, nielen tých, ktorých máme radi. Žiť ako bratia a sestry je univerzálne povolanie, ktoré je zverené každému stvoreniu.“
„Položme si aj tu niekoľko otázok: Som otvorený voči iným? Som priateľom niekoho, kto nepatrí do okruhu mojich záujmov, kto má iné presvedčenie a zvyky ako ja? Vyhľadávam stretnutia, alebo som upätý na to svoje?“
„Vy mladí ľudia túžite cestovať, spoznávať nové krajiny, ísť za hranice obvyklých miest. Chcel by som vám povedať: vedzte cestovať aj vo svojom vnútri, rozšíriť svoje vnútorné hranice, aby padli predsudky voči iným, aby sa zmenšil priestor nedôvery, aby sa zvalili ohrady strachu, aby vzklíčilo bratské priateľstvo! Aj tu nech vám pomáha modlitba, ktorá rozširuje srdce a otvára nás stretnutiu s Bohom, pomáha nám vidieť, v kom stretávame brata a sestru.“
Spoločnosti s bohatstvom „rôznych vierovyznaní, tradícií a jazykov sa môžu stať „cvičiskami bratstva“. Ako skutoční „šampióni bratstva“ sa ich máme snažiť zosúladiť do jedného jazyka lásky, povedal pápež.
Stretnutie s mladými (1 min.)
Učiť sa rozlišovať Boží hlas
Tretie pozvanie pápeža sa týkalo výzvy rozhodovať sa v živote.
„Moja rada znie: choďte vpred bez strachu a nikdy nie sami! Boh vás nenecháva samých, ale čaká, že ho o to požiadate, aby vám podal pomocnú ruku. Sprevádza nás a vedie. Nie zázrakmi a divmi, ale jemne sa nám prihovára cez naše myšlienky a pocity.
Musíme sa teda naučiť rozlišovať jeho hlas. Ako? ... Prostredníctvom tichej modlitby, prostredníctvom dôverného dialógu s ním, uchovávaním v srdci toho, čo je pre nás dobré a čo nám dáva pokoj. Toto Božie svetlo osvetľuje labyrint myšlienok, emócií a pocitov, v ktorom sa často hýbeme.
Pán chce prežiariť vašu inteligenciu, vaše najvnútornejšie myšlienky, túžby, ktoré nosíte vo svojom srdci, úsudky, ktoré vo vás dozrievajú. Chce vám pomôcť rozlíšiť to, čo je podstatné, od toho, čo je zbytočné, čo je dobré, od toho, čo ubližuje vám i iným, čo je spravodlivé, od toho, čo vytvára nespravodlivosť a neporiadok.
Bohu nie je nič cudzie z toho, čo sa deje v nás, ale často sme to my, kto sa mu odcudzuje, kto mu nezveruje osoby a situácie, kto sa uzatvára do seba v strachu a hanbe. Nie, živme v modlitbe potešujúcu istotu, že Pán nad nami bdie, že nespí, ale vždy nad nami bdie a stráži nás.“
Priatelia, dobrodružstvo rozhodovania netreba rozvíjať osamote. Dovoľte mi preto, aby som vám povedal ešte jednu vec: skôr ako rady na internete vždy hľadajte dobrých životných poradcov, múdrych a spoľahlivých ľudí, ktorí vás môžu viesť a pomôcť vám.“
Pápež napokon zhrnul svoje odporúčania do niekoľkých viet:
„Cirkev je s vami a veľmi vás potrebuje (...). Nikdy nestrácajte odvahu snívať a žiť vo veľkom! Osvojte si kultúru starostlivosti a šírte ju; stávajte sa majstrami bratstva; čeľte životným výzvam tak, že sa necháte viesť vernou Božou tvorivosťou a dobrými radcami.“
V závere stretnutia niekoľkí spomedzi mladých predniesli modlitbové prosby v rozličných rečiach. Stretnutie uzavrela spoločná modlitba Otčenáš a apoštolské požehnanie Svätého Otca.